Každoročne, posledný januárový týždeň sa koná v Dusseldorfe, v Nemecku výstava lodí, lodných potrieb a vodných športov, “Das Boot”. Je to obrovské podujatie, nielen čo sa týka samotnej výstavy. Je to aj spoločenská udalosť. Niekoľko občerstvujúcich zariadení v areáli výstaviska je stále plných, pivo tečie potokom. Po šiestej večer, kedy sa brány výstavy na noc zatvárajú, ožívajú ulice, reštaurácie a krčmy. Tento stav pretrváva do noci. Pre mňa je návšteva výstaviska vždy udalosťou. Nie je to iba obzeranie sa po novinkách, stretnem tu aj dosť priateľov. Návštevu som vynechal iba, keď som sa v tom čase plavil. Naposledy som sa tu motal v januári 2019.
Vo viac ako desiatich halách je možné vidieť naozaj všetko.
Od plachetníc cez motorové člny a jachty až po mega jachty, niektoré dlhé cez 30 metrov. Sú v hale číslo 6. a človeku sa zastavuje dych už iba nad tým, ako to sem celé dostali. Vystavujú sa tu lodné motory, plachty, lanovie, všetko okolo elektriky, vody, variče, kormidelné systémy, proste všetko, čo si človek zmyslí mať na lodi, či už pri rekreačnom, regatovom, námornom, alebo oceánskom jachtingu. Ako by som mohol zabudnúť na navigáciu. Simrad, Raymarine, alebo Garmin tu majú svoje veľké prenajaté plochy s prístrojmi.
V ďalších halách je všetko ohľadom potápania a vodných športov. Svoje zastúpenie tu majú mariny z celej európy a charterové spoločnosti. Nechýba ani oblečenie.
Ako som blúdil halami, ako Alenka v ríši zázrakov zrak mi padol na oddelenie, s knihami a mapami. Keď hovorím o knihách, mám na mysli nielen jachtárske príbehy, ale aj sprievodcov po všetkých destináciách sveta. A to doslova. Do očí mi padla jedna kniha:
Preplávať oceán? to môže byť zaújmavé. Nemal som potuchy, ako fungujú vetry cv oceánoch. Nedávno bol v kinách film s Tomom Hanksom “Stroskotanec”. Po havárii lietadla a štyroch rokoch samoty na malom, neobývanom ostrove, sa Tom Hanks pokúsil odísť na postavenej plti. Na bambusovej tyčke zapichnutej do piesku plápolal kus látky, celý čas v jednom smere. Keď sa zmenil smer vetra a látka viala opačne, vedel, že je čas odísť z ostrova.
Takto to funguje na oceánoch? Zvedavosť ma premohla a knihu som kúpil. Teraz už viem, že jav, ktorý som opísal sa mohol udiať iba v Indickom oceáne, kde vetry a počasie ovplyvňujú monzúny.
Nech je ako chce, po hodine čítania knihy od autorov Annie Hammick a Gavin McLaren, ktorá ma ihneď uchvátila, večer v hotelovej izbe, som sa rozhodol. Pokúsim sa preplávať Atlantický oceán. Na druhý deň som si zakúpil ešte jednu knihu, ktorá mi padla do oka. Autor je mne už dobre známy Boby Schenk a kniha “Blauwasser segeln” v preklade “Oceánsky jachting”
Aj keď začiatku plavby došlo až o rok a pol a samotná preplavba Atlantiku sa uskutočnila o 22 mesiacov neskôr, v decembri 2009, rozhodnutie padlo. Ako sa to vraví? Kocky boli hodené.
Nastal čas prípravy, štúdia a dovybavovania lode. A ako inak, diali sa aj plavby v roku 2008. K tým čosi nabudúce.