Bolo to v júni 2000, keď sme so Stenlym Zelenským prišli do dedinky Banjole, na juhu Istrie v Chorvátsku. Mali sme v pláne už spomínanú plavbu popri jadranskom pobreží. Nepovažovali sme to za jachtársku akciu, skôr akýsi trip, ktorý neviem vlastne ani dnes definovať. Mali sme člnok, zvyšok bol o logistike a vzdialenosti. Nemali sme potuchy o navigácii. Mali sme zafóliovanú automapu a buzolu.

Z výstroje to bol stan, spacák, karimatky, oblečenie, malý varič a plynové bomby. Trochu konzerv sme si priniesli z domu a zásobovať sa sme plánovali po ceste. Vôbec sme nevedeli, čo nás čaká, ale veľmi sme sa na trip tešili.

Text v denníku je na niektorých stránkach ťažko čitateľný (najmä v mojom prípade), preto pod fotom z denníku z každého dňa pripojím prepis. A k tomu fotky čo som vyhrabal z albumu.

Nech sa páči.

3. jún 2000

Odchod 11.00 z Banjole. Skoro celý deň pod plachtou, prešli sme 40 km. Počasie bolo dobré, vietor OK. 1. bivak na kamenistej pláži bez stanu.

4. jún 2000

Počasie jasné celý deň, miestami bezvetrie. Okolo obeda dobre fúkalo. Odchod z kempu 10.00, dlho sme križovali od majáku Koromačno, čiastočne sme veslovali, videli sme stádo delfínov – zážitok. Potom sme sa plavili smerom na maják Zaglav cez Velika Vrata na Cres. Po dorazení k pobrežiu vietor ustal a až do Martinščice sme 3 hodiny veslovali (cca 8 km). Plavba trvala 10.30 hod. Uplávali sme cca 25 km. Bivakujeme na priváte, sme hovädzky unavení.

P.S. Cres bol ráno v opare a tak sme plávali ako mladí skauti podľa azimutu 110°.

5. jún 2000

Bivakujeme na divoko, v skalnej jaskyni je uviazaný čln a my sme na skalnej plošine 4 m nad vodou. Počasie bolo pekné, to znamená hrozné, čiže bez vetra. Až okolo 16.00 začal fúkať slabý sever a tak sme aspoň dosiahli Lošinj. Bivak je presne na severnom cípe. Uplávali sme len 12 km, na lodi sme strávili 9 hodín. Minuli sme vodu, chlieb, nie je nič moc čo jesť. Dúfame, že zajtra bude lepšie a dostaneme sa až do Čikatu kempu. Hádam nás tam ešte hore majú ešte aspoň trochu radi, lebo ďalší bivak nadivoko nás asi riadne doondí.

Pomôcka pre kuchárov – jadranský langoš

Biely chleba (najlepšie celý peceň), ináč schovaný v igelitke čo najšikovnejšie dolejete morskou vodou, ktorú si v šiltovke dávate na hlavu z dôvodu schladenia. Vzápätí pri výmene kormidelníka si naň kľaknetea po odstáti za cca 30 min si úplne naňho sadnete a sedíte bez povšimnutia, že lavička je akási mäkká cca 10 min. Keď potom Stenly povie že, “kurva, sedíš na chlebe”, je langoš jadranský hotový a pekne vytvarovaný na obraz Vladuškovej rite. Potom to už len treba na slnku vysušiť, osoliťa podávať s popradskou nátierkou za špľachotu Jadranu a s doprovodom ježišmaria rečí kapitána lode. Podávame s plechovou hubou.

Pokračovanie v stredu.