V deň príchodu sme toho veľa neurobili. Pobehali sme po meste, dali sme si biftek, Ralf hambáča. K tomu dal môj teutónsky priateľ tri pivá a po príchode na loď upadol do kómy. Ja som ho nasledoval o hodinku neskôr. Predtým som ešte stihol kúpiť online dva lístky na výstavu “Titanic” v Belfaste. Na stránke múzea som totiž zistil, že majú celkom vypredané. Kvôli Covidu púšťajú dnu menej ľudí. Máme to na druhú poobede, tak ráno času dosť.

V nedeľu, 15. augusta som sa premohol na ranný beh a z promenády sfotil Civettu na móle.

Mimochodom, príchod do maríny sme trafili pri vrcholiacom odlive a keď som vypínal prístroje, pod kýlom sme mali tridsať centimetrov. No, veď stačilo.

Hneď z čerstva sme sa potom pustili do práce. Nádrže na vodu vo vlnách trochu prepláchlo a z jednej tečie hnedá voda. Žiaden div, po dvoch rokoch. Vypustenie, napustenie, opakovanie procesu a potom ešte raz. Uvidíme, hádam to už bude oukej. Ralf sa pustil do umývania paluby a ja som ešte raz vytrel spodok lode. Takmer žiadna voda tam už nebola, máme sucho.

A upiekol som chlebík ku ktorému nemec Ralf urobil na mojej slovenskej lodi pravé anglické raňajky, to všetko v severnom Írsku.

To sme sa už ponáhľali na vlak, aby sme boli včas v múzeu.

takmer každý pozná tragédiu vtedy najväčšej lodi na svete, ktorá sa na svojej prvej plavbe potopila po zrážke s ľadovcom. Ale málokto, vrátane mňa do včera, pozná príbeh jej stavby a príbeh je to úžasný. V Belfaste, vtedy v najväčšej lodenici na svete, v roku 1908 začali stavbu troch obrovských pasažierských lodí. Titanic, Olympic a Britannic. Titanic dokončili v januári 1912, dali do prevádzky vo februári a v apríli sa loď potopila, pričom zahynula vačšina posádky a pasažierov. O návšteve múzea a stavbe Titanicu určite onedlho napíšem, stojí to za samostatný článok. Zatiaľ niekoľko fotiek.

Činnosť, na ktorú som sa v pondelok veľmi netešil, bola spojazdnenie prívesného motora na gumák. Najprv som odčerpal tú trochu starého benzínu, išiel nabrať na čerpačku v maríne benzín do bandasky. Dosť sme sa ponaťahovali, ale motor nakoniec poslúchol. Nechali sme ho chvíľu bežať, vedro doplňované hadicou s vodou zabezpečilo chladenie. Hádam to bude poslúchať.

Posledný deň v Írskom mori sa predralo lanko na windpilote. Na príčine bola ostrá hrana, kadiaľ lanko prechádza ku kormidlu.

Autopilot sme zdvihli vyššie, hranu obrúsili a snáď to už bude v poriadku.

Ostala ešte návšteva obchodu s mapami a nákup. Obchod vyrazí dych nejednému jachtárovi. Mapy, sprievodcovia a všakovaká námorná publikácia spojená s navigáciou. Prílivy, prúdy, astronavigácia, tabuľky….

Kúpil som ešte nejaké mapy a sprievodcu na Orkneje a Shetlandy. No a vzadu vytlačia akúkoľvek mapu, nekecám. Nechal som si vytlačiť čosi z Nórska.

Kým to mali pripravené, vyrazili sme na nákup.

Večer sme sa odmenili vyprážaným syrom. ktorý som obalil a spravil s ryžou. Zajtra, v utorok 17. augusta 2021 pokračujeme ďalej. Čaká nás 60 míľ cez Írske more do Škótska, kde chceme večer prísť na kotvište ostrova Arran.