Kto čítal knihu “Oboplával som svet” zrejme spoznal text posledného príspevku “Gibraltar”. Bol skpírovaný z tejto knihy. Iné to nebude ani v tejto a v nasledujúcich častiach. Príbeh mojej plavby okolo sveta už bol raz napísaný, navyše, keď boli zážitky čerstvé. Lepšie to už teraz nenapíšem.

Texty doplním poznámkami a popridávam fotky, z ktorých mnohé som po rokoch vytiahol z archívu. Začnime teda…

Kanárske ostrovy

V Marine Bay v Gibraltári sme riešili problém s blikajúcou obrazovkou na  mapovom GPS. Problém sa prejavil už pri prvej plavbe a na prístroj nám uznali reklamáciu. Dokonca pred rokom ho vymontovali a poslali do Anglicka. Vrátil sa s komentárom, že žiadna chyba sa nenašla. Tak nič, reklamácia je uznaná, zdokumentovaná na videu. To mi nepomôže, ja musím plávať a nie čakať na reklamovaný prístroj. Vzali sme na vedomie občasnú prítomnosť škriatka v drahej elektronike v nádeji, že sa to nezhorší a 13. novembra 2013 sme vyrazili cez Gibraltársku úžinu do Atlantiku.

Pohľad na letiskovú dráhu v Marina Bay, Gibraltar

Už takmer za tmy míňame najjužnejší maják v Európe, Tarifa.

Prúd nás za pomoci motora spoľahlivo dostal do Atlantického oceánu. Vetra bolo počas siedmich dní pomenej ako inokedy, a tak som mal čas experimentovať s novou, špeciálne ušitou plachtou. Uchytená ako genaker, na strane so spinakrovým pňom, krásne držala tvar a hnala loď dopredu  niekoľko sekúnd. Zafúkalo trochu viac a okamžite sa prejavili moje zlé výpočty. Plachta začala plieskať, po pár sekundách odtrhlo hliníkovú tyč pňa od koncových úchytov. Roztrhlo plachtu, tá nasledovala tyč a ja som sa iba pozeral, ako investícia za dvetisíc eur mizne pod hladinou. A to sme mali šťastie. Tých pár sekúnd viac ako desaťkilová a 4,5 metre dlhá tyč kmitala na lane nad palubou. Mohla niekomu ublížiť, v lepšom prípade rozbiť čelné sklo pred kokpitom. Okrem pohľadu na potápajúci sa výstroj mi utkvel v pamäti výraz na tvárach Peťa a Marty Kincelovcov: Toto je ten oceánsky jachting? Toto je skúsený moreplavec? Jožko Novotný to nekomentoval, všeličím sme už spolu prešli. Vyzerá, že ho to ani neprekvapilo, ako by sa to dalo odo mňa čakať. No… Každý robí chyby, hlavné je, že sa nič nestalo. Budúcnosť azda ukáže, že to bola iba náhoda.

Pranie a sušenie spodného prádla je na plavbe jednoduché

Nič nie je zadarmo a Murphyho zákon o hromadiacich sa problémoch sa uplatňoval jedna báseň. Hliníkový profil rollrefu sa v strede predného stehu rozpojil. Ten istý problém, ktorý sa stal na prvej ceste Civetty II do Karibiku. Skrutky na vnútornom spoji dvoch kusov rollrefu sa vibráciami povolili a vypadli. Okrem natrhnutého predného lemu kosatky to pre nás znamenalo veľa práce s opravou.

      Do prístavu na Gran Canarii sme priplávali 20. novembra, ale museli sme na kotve čakať tri dni, kým sme sa dostali do mariny.

Práve štartovala Rally ARC Atlantik, na ktorej sa zúčastňuje každý rok viac ako 200 lodí. Marina praskala vo švíkoch,

museli sme počkať pod ochranou obrovského prístavného móla na vyznačenom kotvišti.

Priletela Janka, moja mladšia dcéra. Chce si to skúsiť a ja sa teším jej prítomnosti. Samozrejme, hneď  zavládla na lodi iná atmosféra. Spolu s Martou boli proti nám, trom chlapom, v presile. Keď som chcel dať na moju webovú stránku ich fotku, nasledoval mimoriadne náročný filter. Tú nie, tam mám zlý odtieň, tam je priveľa slnka, tu sa škaredo smejem, nemám pekný profil, som strapatá, tam vyzerám hrozne!

Janka doniesla kopu domácich dobrôt a nechýbal ani domáci makovník. Dobroty, ktoré sme varili každý deň sme doplnili o domácu stravu.

Janka mi priniesla aj kresbu od Emušky, mojej vnučky.

V Las Palmas, hlavnom meste Gran Canaria vládla pravá jachtárska atmosféra. Posádky z celého sveta sa tu pripravujú na štart. Jachting je na ostrove zažitý a všetci sú k sebe priateľskí. Po pompéznom štarte Rally ARC Atlantik sme uviazaní na móle a začína sa oprava.

Ukázalo sa, že spinakrový peň predsa len narobil trochu škody. Radar na sťažni je uvoľnený, niektoré nity odtrhlo. Osvetlenie paluby pod radarom visí na vodičoch. Tri dni plného nasadenia, visenia v lávke s trpezlivou obsluhou Peťa a Marty, a je hotovo. Kúpil som nový držiak na radar a vymenil ho. Dali sme dole poškodenú kosatku, predné oceľové lano s rollrefom, rozobrali ho, opravili a ukotvili späť na sťažeň.

Ešte kým som bol na sťažni, zaujal ma pohľad na vzdialené mólo. Z jednej plachetnica sa celkom slušne dymilo. Vyzeralo to dosť zle, ale po chvíli si partia pri lodi poradila a nebezpečie požiaru pominulo.

Aby som sa v budúcnosti vyhol rovnakému problému, dal som medzi skrutky v hliníkovom profile nit. Je to netradičné, ale vysoko účinné. Vytiahli sme hore novú kosatku, poškodenú nám prešili. Ešte pranie, výlet okolo ostrova ako odmena a boli sme pripravení na ďalšiu plavbu.

      Vychystaní, proviant nakúpený, len sa dostať na more. Predpoveď však nepriala, museli sme ešte trochu čakať, kým sme 3. decembra, po trinástich dňoch strávených na Gran Canarii, vyplávali.