Fidži (Suva)

      Fidži je súostrovie sedemdesiatich ostrovov, ale pre krátkosť času plánujeme vidieť iba dva, Viti Levu (červená šípka) a Malolo (žltá šípka).

Do hlavného mesta ostrova Suva sme priplávali krátko pred zotmením, 23. júna 2014. Plavba pokojná, s jednou ulovenou doradou, čo nám vydržala na dve večere.

Vietor utešene fúkal dva dni a potom poľavil, tak sme chvíľu bojovali s vlnami, čo rozhadzovali plachty. Nakoniec sme nakopli motor a s ním sme došli až na kotvište.

Za zmienku stojí prekročenie 180. poludníka, keď sme prešli zo západnej na východnú pologuľu. Oslávili sme to vystrelením bielej padákovej rakety, ktorá na pol minúty nádherne osvetlila nočnú hladinu.

      Väčšinu nasledujúceho dňa sme strávili na lodi, čakali sme imigračnú, colnú, policajnú kontrolu a karanténnu komisiu, ktorá mala potvrdiť, že sme zdraví a môžeme vystúpiť na breh. Už na Tonge sme vyplňovali tri druhy formulárov pre príslušné úrady. K tomu sme pripájali foto kapitána, lode, číslo EPIRB, záchranného ostrovčeka, gumáku a tuším aj topánok. Alkohol je preclievaný a úrady sú mimoriadne prísne. Vyplňujem prílohu k formulárom o množstve a druhu alkoholu, ako aj iných návykových látok. My máme iba zopár nealkoholických  a dve alkoholické pivá. Zbrane nemáme, a keby sa nás pýtali na ľahké ženy, na Tonge boli iba ťažké a tie by sa nám sem nezmestili.

      Tri dni na Suve sme opäť riadne uponáhľaní. Logistika nepustí a my sa musíme zásobiť na dva týždne. Dopĺňame vodu, postupne po tridsiatich litroch v bandaskách vždy, keď ideme na breh. Vo Fidži Gas Company nám naplnili plynové bomby, na dva razy sme tankovali naftu v bandaskách a konečne si nechali vyprať čosi, čo malo pripomínať posteľnú bielizeň. Proviant sme nakupovali v supermarketoch, zeleninu a ovocie na miestnom unikátnom trhovisku.

Museli sme si vybaviť aj povolenie na plavbu vo výsostných vodách súostrovia. Bolo treba zájsť na dve miesta. To druhé stálo za to. Sklad v prístave, kam sme sa dostali cez špinavé vodné kanály, dva ďalšie sklady, potom prechádzka medzi lodnými kontajnermi a na konci tretieho skladu bola kancelária, veľká asi 12 štvorcových metrov, s nápisom Immigration. Z piatich úradníkov sa mi po chvíli jeden začal venovať, potvrdil a zaregistroval naše povolenie na plavbu. 

      V porovnaní s Tongou je na Fidži vyspelá ekonomika. Plno áut, zápchy, veľa autobusov, supermarkety, elektroobchody, multikino a nočné kluby. Na chodníku je veľa špiny a žobráci nie sú ojedinelým javom. Priemyselný prístav hlavného mesta Suva sme opustili 27. júna.

Južné pobrežie Viti Levu

      Zo Suvy sme si to namierili na blízky ostrov Bega, 30 míľ juhozápadne. Vetra málo a plavba bola lenivá, ale my sme sa nikam neponáhľali.

Zakotvili sme na dve noci v zátoke Vaga Bay, pri švajčiarskej lodi. Všetko sa zmenilo, keď sa pri Švajčiaroch zastavil miestny čln s piatimi chlapmi a malým chlapcom. Chlapec začal behať po palube a viedla sa tam nejaká debata. Po chvíli im Švajčiar dal trochu benzínu a prišli k nám. Hneď ma zaskočila prvá otázka, koľko nás je. Potom prišla požiadavka na trochu benzínu a tužkové baterky. Dostali päť litrov a staré vybité baterky. Ich zvedavé pohľady sa mi ani trochu nepáčili, tak som sa rozhodol spať na palube. Našťastie sa v noci nič nestalo, ale zlý pocit mi zostal. Ráno sme zdvihli kotvu a plávali ďalej.

      Vietor sa trochu polepšil, najprv sme vytiahli parasailor.

Neskôr zosilnel a s kosatkou sme krásne odplachtili 50 míľ do zátoky Cuvu, kde je aj dovolenkový rezort.

Okolo nás sú kajakári a člny za sebou ťahajú turistov na padáku. V rezorte na recepcii dostaneme povolenie voľného pohybu po nádhernom areáli. Vedľa rezortu je to už divočina a na pláži smeti a plasty. S anténou Wi-Fi sa na lodi dá chytiť hotelový internet. Nepýta heslo, automaticky nás pripojí, dozvedáme sa správy z domova a ja mám možnosť zavesiť informácie o plavbe s fotkami na svoju webovú stránku. Trochu sa motáme po okolí.

Skoro ráno, za šera, 1. júla, dvíhame kotvu. Na ostrov Malolo, kam to máme 25 míľ, chceme prísť na obed. Navigácia do malej marinky v dovolenkovom rezorte Musket Cove sa kľukatí medzi koralovými útesmi. Nechceme byť odkázaní iba na GPS, ktoré nemusí byť úplne presné. Na obed budeme mať slnko vysoko za hlavou a očná navigácia výrazne pomôže k bezpečnému preplávaniu cez nástrahy schované pod hladinou.

      Vyšlo to. Keď sme sa priblížili k nebezpečným vodám, slnko kulminovalo. Voda sa nádherne sfarbila, vedeli sme, že kde je modrá, je hĺbka v pohode viac ako desať metrov, svetlomodrá cez päť, pri zelenej farbe sa už treba mať na pozore, malo by to byť viac ako tri metre. No a žltá a hnedá farba hladiny, tým sa treba vyhnúť. Pre istotu sme Jana vytiahli do polovice sťažňa, kde sedel na salingu a mal lepší výhľad ďalej pred loď.  Nakoniec všetko prebehlo hladko. Pred vchodom do koralového labyrintu nás predbehli Taliani, Vittorio a Silvano, na lodi Festina Lente.

Razili cestu a my sme iba sledovali ich kýlovú stopu a kontrolovali správnosť trasy. Bol odliv a v záverečnej úžine pred marinou nám hĺbkomer ukazoval 0,0 metra pod kýlom. Počasie bolo dobré, nefúkalo, na dne bol piesok, tak som sa nebál uviaznutia. Keby aj, príliv nás za dve hodinky zdvihne. Mali sme rýchlosť pol uzla a dno bolo pieskové. Neuviazli sme. Po uviazaní sa na móle v malej marinke na ostrove Malolo, kde je dovolenkový rezort, mi Vittorio vraví, že sme to za nimi mali ľahké, stačilo ich sledovať. Poďakoval som sa, že som mohol nasledovať majstrov navigácie a nabudúce opäť rád poplávam za nimi, učiac sa ich výnimočnému námornému umeniu.  Vittorio mi potom povedal vtip. V Ríme spadol vrtuľník na cintorín. Carabinieri uzavreli miesto nešťastia. Po niekoľkých hodinách hlásia, že zatiaľ našli 501 mŕtvych a ďalších stále nachádzajú. Silvano a Vittorio, obaja už prekročili šesťdesiatku, sú zo starej talianskej školy, praví gentlemani. Otvoria žene dvere, dajú jej prednosť, najavo svoj obdiv a zložia jej kompliment. Milujú dobré víno a radi varia. Silvano je trochu uzavretý, zato Vittorio je urozprávaný, chváli sa, ako dobre na svoj vek vyzerá a dokazuje mi to neustálymi priateľskými údermi päsťou do môjho ramena. Oboch som si veľmi obľúbil.

      Ďalšie tri dni si užívame rezort, bazén a bar. Ráno si zabehám a nasleduje bežné trávenie času. Ležíme pri bazéne alebo vyvárame. Užívame si horúcu sprchu, internet a spoločnosť celej flotily.

Ale, ako to už býva, dobré ubehne rýchlo a je ho málo. Predpoveď na ďalšie dni neteší. Medzi Fidži a Vanuatu sa tlačí nízky tlak, silný vietor a búrky. Rozhodujeme sa odísť ihneď. Dúfame, že búrku predbehneme alebo nás zastihne nie ďaleko od brehu. Ešte podstupujeme odyseu vypisovania nekonečného množstva formulárov a 4. júla sa odväzujeme. Náš cieľ je ostrov Tana na Vanuatu.