Poznámka: Chvíľu som rozmýšľal, či túto kapitolu pri spomínaní si na plavbu okolo sveta nevynechám. Po jej prečítaní, po rokoch, si myslím, že by to bola veľká škoda. Je v nej opísaný nádherný kus námornej histórie.

      Indický oceán, známy ako oceán s najsilnejšími vetrami, kde je zaznamenané väčšie percento víchric, ako kdekoľvek inde na plavbe okolo sveta západným smerom, nechal som si túto kapitolu práve na teraz. Jachting je šport, okrem iného, mimoriadne náročný na logistiku a  znalosti. O vybavení lode a záchranných prostriedkoch som písal v predošlých kapitolách, teraz bude reč o prevencii. Sem by som zaradil znalosť zdravovedy a prvej pomoci, komunikáciu a počasie. Čím ďalej sme od brehu alebo od domova, tým dôležitejšia je pripravenosť na krízové situácie a schopnosť predvídať ich, pretože ich dôsledky môžu byť oveľa horšie, ako vo vodách blízko domova, ktoré poznáme a na ktoré sme zvyknutí.

      Prevencii, teda snahe vyhnúť sa všetkému nežiaducemu, som venoval veľa času pri príprave plavby. Medzitým sme čosi naplávali, získali nejaké skúsenosti. Tak sa to všetko, čo som sa naučil, čím sme vybavení a čo sme dosiaľ zažili, pokúsim dať na papier.

      Na lodi mám more liekov všetkého druhu: proti bolesti, na morskú chorobu (tie mimochodom veľmi nepomáhajú), proti hnačke, na potlačenie horúčky, na trávenie, na spánok, na alergiu, na žalúdok, proti kašľu, kvapky do nosa a očí, masti na popáleniny, výrony a kožné choroby. Samozrejme, nechýbajú ani antibiotiká. Tých mám tiež niekoľko druhov. Nedávne hnisanie rany a vysoké horúčky u Marca vyriešili práve ony. V lekárskej brašni prvej pomoci mám injekcie, lokálne anestézie, šitie, obväzy, infúzie, bandáž krku, nafukovacie dlahy a dokonca dýchací prístroj. Vybavovali a inštruovali ma priatelia doktori, Danka a Tomy. Danka mi pripravila tabuľkové manuály na použitie jednotlivých druhov liekov podľa ochorenia, zaliate v plastovom obale. Ďakujem krásne. Neviem, či som bol pripravený dostatočne, ale našťastie sa nestalo nič také vážne, čo by sme nezvládli.

      Pred plavbou sme spolu s Jožkom Novotným absolvovali v anglickom Southamptone kurz prvej pomoci spolu so školením o bezpečnosti a záchrane života na mori. Samozrejme, sme vybavení aj literatúrou, takže vieme, kde máme listovať, ak by sme si nevedeli inak poradiť. Dúfam však, že nasadenie antibiotík zostane aj naďalej môj najvážnejší lekársky výkon. V roku 2012, keď sme boli spolu s Lopym, mojím nechodiacim priateľom v Karibiku, mali sme dosť veľký problém. Pri začiatku plavby ešte v Stredomorí si Lopy poranil zadok. Keďže to necítil, objavil ranu až o týždeň neskôr. Na lodi veľa prúdenia vzduchu nie je, vlhka, naopak, áno. Laco nemohol ranu vetrať a tá mokvala. Vyústilo to v dosť hlboký dekubit a v Karibiku to už vyzeralo všelijako. Pohľad do rany sa mi vôbec nepáčil. Nastalo čistenie a dezinfekcia. Rýpal som sa mu v tom asi pol hodiny. Laco nič tam dole necíti, nebolo treba lokálku. Aj tak som vtedy žiadnu nemal. Keď som mu to na záver dezinfikoval vodou po holení,  vravel, že to už trochu cíti. Nakoniec to dezinfikoval aj po námornícky, zapil to rumom. Napadlo mi kúpiť ventilátor. Vďaka tomu si Laco mohol v kajute sušiť ranu. Asi to všetko pomohlo, pretože dekubit sa začal hojiť a pri návrate to bola už len malá jamka.

      Komunikácia je pre nás nesmierne dôležitá. Neslúži nám iba pri vstupe do mariny alebo identifikovaní sa. Vďaka nej dostávame varovania od pobrežnej stráže alebo od okoloidúcich plavidiel. Tie nás neraz varovali pred búrkou či navigačnou prekážkou. Vďaka komunikačným prístrojom dokážeme mať informáciu o počasí a máme čas pripraviť sa, možno aj vyhnúť búrke. Civetta II je vybavená na výbornú.

      VHF vysielačka je umiestnená v kajute s duálnym handheld aparátom pri kormidle, aby sa dalo kormidlovať a vysielať súčasne. K tomu je samostatná ručná VHF vysielačka ICOM, ktorá je počas plavby zbalená v grab bagu, keby sme museli opustiť loď v záchrannom ostrovčeku. Fero Lindner nebol spokojný s našou komunikáciou pri manipulovaní s plachtami a obsluhou v kokpite. Kričali sme po sebe a niekedy aj tak nebolo rozumieť. Poslal mi na Tahiti po bratovi dve ručné vysielačky. Používame ich pri vchádzaní do atolov, keď Marco stojí vpredu a usmerňuje ma pri kormidle. Pri obsluhe plachiet sme sa naučili komunikovať posunkami, tak vietor nám už neprekáža.

      SSB (Single side band radio) pracuje na stredných a vysokých vlnách. Nie je v bežnej výbave plachetníc, worldcruising však podmieňuje účasť na rally jej vybavením. A dobre robí. Má dosah niekoľko sto míľ, slušne sa dá rozumieť do dvesto. Potom je to už ťažšie, sú tam interferencie. Vieme s ním stiahnuť aj gribový súbor s predpoveďou vetra. Je to však veľmi pomalé a nie vždy to ide. Na obsluhu SSB nestačí osvedčenie na obsluhu rádiostanice, čo sa robí na Slovensku ku kapitánskym skúškam. To totiž, či už obmedzené alebo všeobecné, platí iba pre rádiostanice krátkeho dosahu, short range certificate, teda VHF. Licenciu na používanie komunikácie ďalekého rozsahu, long range certificate, som získal po týždňovom kurze a zložení skúšok v anglickom Southamptone. Štyri dni teórie,  skúšky na námornej škole a dva dni praxe na vode, vo dne a v noci. Angličania berú všetko veľmi vážne. Asi vedia, prečo.

      VHF aj SSB sú vybavené digitálnym selektívnym volaním. Cez DSC, digital selecting calling, sa dá posielať textová správa všetkým alebo konkrétnej stanici. Každá rádiostanica má svoje MMSI, maritime mobile service identity. Je to niečo také, ako telefónne číslo. Čo je podstatné, cez DSC sa dá poslať núdzový signál stlačením núdzového tlačidla na vysielačke, alebo cez menu, keď špecifikujeme náš problém. V menu nájdeme narazenie na plytčinu, požiar na palube, potápanie sa, prevrátenie sa, muž cez palubu, pirátsky útok, kolíziu, neovládanie alebo opustenie lode. Takisto vieme poslať urgentné a bezpečnostné správy.

      IRRIDIUM, prenosný satelitný mobilný telefón so SIM kartou, má signál z komunikačných družíc. Prenáša hlas a dáta. Jeho problém je, že na prenos potrebuje niekoľko družíc. Ak ich nie je dostatok, signál sa stráca a hovor nie je kvalitný alebo sa preruší. Jedna minúta hovoru vyjde približne na dolár. Minúty sa predplácajú, čím ich je viac, tým sú lacnejšie. Ja som si predplatil 3 000 minút a vyšlo ma to na 2 700 USD. Nespornou výhodou prístroja je, že sa s ním bezplatne dajú posielať krátke maily.

      IMMARSAT je satelitný telefón a internet. Smerová anténa pomocou servomotora udržuje veľmi kvalitný signál so stacionárnou družicou. Hovor vyjde rovnako ako u IRRIDIA, no prenos dát dokáže načrieť hlboko do vrecka. Ja platím paušál 190 USD mesačne, kde je zadarmo 10 Mb. Za každý ďalší megabit platím 19 dolárov. Vzniká problém automatických aktualizácií v okamihu, keď sa pripojím na internet. Tu môže prebehnúť slušný balík bitov, za ktoré môže prísť mastná faktúra. Môj počítač je preto nastavený tak, že sa vždy pýta, či môže aktualizovať. Gribový súbor počasia na oblasť štvorca so stranami tisíc míľ, s predpoveďou vetra a tlaku vzduchu na sedem dní, má v priemere 500 kilobitov. Moja skúsenosť s touto predpoveďou je veľmi dobrá, na prvé tri dni je takmer stopercentná. Robím to tak, že počas plavby sťahujem počasie každý tretí deň. IMMARSAT pracuje spoľahlivo, ja som s ním ešte problém nemal. Tak sme sa vlastne dostali k počasiu.

      Trochu načriem do minulosti. História vývoja predpovede počasia v námorníctve ma vždy fascinovala. Keď som si kúpil knihu od Hala Rotha Zvládanie búrok, objavil som v nej krásne opísanú históriu a vývoj oceánskej meteorológie. Hal Roth píše: Keď sa meteorológovia v Anglicku v predminulom storočí naučili merať atmosferický tlak, zistili, že s jeho zmenou je možné predpovedať zmenu počasia. Zriadili pozdĺž celého západného pobrežia vo vzdialenosti päťdesiat kilometrov od seba stanice na meranie atmosferického tlaku. Namerané údaje telegrafovali do centra, kde sa to sumarizovalo. Tak vznikali prvé predpovede a varovania pre lode, aby neopúšťali prístav pred príchodom zlého počasia. Počet lodných nešťastí v Anglicku klesol o dve tretiny.

      Hlavným kritériom pre vyplávanie je počasie. V tomto sú horolezectvo a jachting rovnaké. Keď sme mali čosi vyše dvadsať a robili horolezectvo,  boli sme so Stenlym presvedčení, že neexistuje zlé počasie, iba opatrní horolezci. Náš názor nám vydržal do konca prvého bivaku ešte v doline, kde sme úplne premočení a uzimení vo vetre, snežení a hmle, ráno vôbec nevedeli, kadiaľ hore alebo dole. Bobby Schenk píše: Nikdy nevyplávaj do zlého počasia. Nepočul som už niečo podobné v časoch, keď sme liezli?

      Podstatný je vietor. Môže byť zlé počasie a liať, ale keď riadne nefúka, nie je problém. Môže byť slnečno a modrá obloha a fúkať prisilno alebo zo zlého smeru. Alebo oboje. Keď sme 5. januára 2012 vyplávali z chorvátskeho Sukošanu na druhú plavbu Atlantikom s Civettou II, predpoveď bola: 40 uzlov vietor zo severu. Chcel som vedieť, ako sa bude správať loď, tak sme vyrazili. Nakoniec z toho bola päťdesiatka. Modrá obloha cez deň a hviezdy v noci. Bola to asi najdivokejšia plavba, akú som kedy zažil, trvala 33 hodín. Druhú noc som pri jednej vlne preletel naprieč salónom, vyvalil na zadnej kajute dvere z pántov a narazil si predlaktie. Bolesť bola taká silná, že ma na chvíľu odstavila. Po návrate z plavby röntgen ukázal, že to bola prasknutá kosť. Stačilo počkať dva dni.

      Ako sa vyhnúť víchrici, bezvetriu, alebo nepriaznivému vetru? Opäť čosi z knihy Hala Rotha: Je ťažké si dnes predstaviť, že pred rokom 1847 nebol organizovaný systém hlásenia smeru a sily vetra v oceánoch. Nebola reálna predstava o sezónnych zmenách vetra, ani pravdepodobnosti víchric. Všetko zmenil 36-ročný poručík US NAVY Matthew Fontaine Maury,

https://cs.wikipedia.org/wiki/Matthew_Fontaine_Maury

keď v roku 1840 dostal po zranení doživotné miesto v Ústave máp a navigačných prístrojov USA. Objavil tam miestnosť plnú lodných denníkov, ktoré námorní kapitáni povinne odovzdávali po každej plavbe. V denníkoch boli zaznamenané údaje o polohe lode, počasie, smer a sila vetra, bezvetrie, búrky a prúdy.

      Mauryho geniálnou myšlienkou bolo zozbierať tieto fakty a zosumarizovať ich do mapy počasia Atlantického oceánu. Rozdelil ho na štvorce so stranami tristo míľ, do ktorých sumarizoval podľa dátumu a polohy všetky údaje z denníkov. Oslovil formulárom vyše tisíc oceánskych kapitánov v činnej službe z celého sveta. Takmer všetci mu vyplnený formulár vrátili. Vďaka tomu, denníkom a skvelému Mauryho nápadu, bola po siedmich rokoch intenzívnej práce hotová prvá námorná mapa počasia Atlantického oceánu, kde sa po mesiacoch a oblastiach dala prečítať pravdepodobnosť vetra, bezvetria, víchric, výskytu hurikánov, ľadovcov a vĺn nad štyri metre.

      V roku 1848 kapitán Jackson na lodi Wright preplavil náklad múky z Baltimoru do Ria de Janeiro za 38 dní. Vyložil múku, naložil kávu a do Baltimoru pripával za 37 dní. Plavba trvala 75 dní. Predtým to bolo v priemere 110 dní. Kapitán Jackson bol v predstihu 35 dní, to všetko vďaka novej mape Matthewa Fontaina Mauryho. Hádam treba dodať, že to bola obchodná plachetnica. Lode so strojným parným pohonom patrili vtedy blízkej budúcnosti. Od prvej oceánskej mapy počasia po mesiacoch sa za 150 rokov zdokonalili a spresnili. Ostatnou publikáciou, ktorú mám v knižnici, je súhrn máp počasia a vetrov všetkých oceánov od Jimmyho Cornella, ktorý zapracoval aj zmeny vetrov po globálnom oteplení. Ešte čosi z knihy Hala Rotha: Keď pred šesťdesiatimi rokmi robil Joseph Conrad, prvý dôstojník námorného loďstva, skúšky na kapitána, plný trémy odpovedal na paľbu otázok pri ústnej skúške. Kľúčová bola otázka o plachetnici vo veľmi silnej víchrici.

      Víchrica vás ženie na neďaleký breh. Čo urobíte?

      Budem plachtiť proti vetru.

      Plachty máte roztrhané.

      Hodím kotvu na plné lano a počkám, až sa zachytí  dno.

      O kotvu ste prišli.

     Použijem rezervnú.

     Ani tú nemáte.  Čo spravíte?

     Budem signalizovať žiadosť o vlečný čln.

    To je pusté pobrežie. Nič také tam nie je.

    Budem hľadať ústie rieky, kam by som sa pokúsil dostať.

   Žiadna rieka tam nie je. Tak čo spravíte?

   Vietor pri pobreží by mal byť slabší. Nejako si poradím.

   Vietor tam bude silnejší, ako ste doteraz zažili.

   Tak neviem, povedal prvý dôstojník kráľovského loďstva, Joseph Conrad.

   Pôjdete dole na kolená a budete sa modliť k bohu za záchranu pred búrkou, ale nikdy, nikdy sa nevzdáte, zreval starý morský grizly, šéf skúšobnej komisie.

   Pán Conrad sa kapitánom stal. Aj to je prevencia. Nikdy sa nevzdať, nikdy nestratiť nádej.

      Hal Roth, autor knihy Zvládanie búrok, plával trikrát okolo sveta, vždy cez Mys Horn. Naplával viac ako dvestotisíc míľ.

      Príklady z histórie ukazujú, aké dôležité je vedieť, do akého počasia ideme plávať. Pokles námorných nešťastí o dve tretiny po zavedení varovného systému pred búrkami pozdĺž západného pobrežia Anglicka hovorí sám za seba. Dôkladná štúdia máp počasia oceánov nám vie povedať, ktorý mesiac v roku je pre našu cestu najvhodnejší a poradí nám, kadiaľ je najlepšie sa plaviť. Podľa toho by sme mali organizovať časový harmonogram plavby tak, aby sme boli v správny čas na správnom mieste. Aj keď všetko, čo treba, do bodky dodržíme, predsa len z času na čas sa do nepohody dostaneme. Držím sa zásady pasívneho jachtingu. Znamená to plavbu s vetrom a vlnami v chrbte, s kosatkou alebo búrkovou plachtou, zrefovanou na plochu podľa mojej intuitívnej potreby. Používam  zásadu desať stupňov výchylky kormidla. Kým kormidlo ovládané windpilotom pracuje s touto výchylkou, celý jeho systém a aj systém oplachtenia a takeláže nie je napriek silnému vetru a vysokým vlnám nijako zvlášť namáhaný. Potom sedím v kajute, občas vizuálne kontrolujem okolie a sledujem prístroje s nadstavenými alarmami na silnejší vietor a lode. Potom tá búrka vonku nie je taká hrozná, ako sa na prvý pohľad zdá. Zásady výchylky kormidla sa vlastne držím celý čas. Aj keď viem, že pri pohodovej plavbe by pri väčšej ploche plachiet moja loď vedela ísť hádam aj o uzol rýchlejšie, nesilím to. Radšej mám svojich šesť, sedem uzlíkov. To mi stačí. Aj to je forma prevencie. Nezaťažujem a šetrím prírodný pohonný systém lode. Toto a pravidelné kontroly mi dávajú pocit, že keď príde naozaj drsná plavba, Civetta II ma nenechá v štichu.