Inšpekcia na Svätej Lucii

      Svätá Lucia je samostatný ostrovný štát v súostroví Malé Antily. Východné brehy obmýva Atlantický oceán, na západe Karibské more. Na ostrove žije viac ako175 tisíc obyvateľov.

      Karibské ostrovy sú bohaté na históriu. V minulosti tu prebehlo mnoho námorných bitiek medzi britským, holandským a francúzskym loďstvom. Ostrovy často menili majiteľa. Bolo to teritórium pirátov. Výnimkou nie je ani Svätá Lucia. Na severe ostrova je zátoka Rodney Bay,

pomenovaná po slávnom admirálovi Georgeom Rodneym, ktorý bol veliteľom anglickej flotily počas americkej vojny za nezávislosť. Bol to práve on, kto prelomil líniu počas slávneho obliehania Gibraltáru. No a je po ňom pomenovaný aj rum.

      Čas beží neuveriteľne rýchlo. Ani sme sa nenazdali a máme za sebou Vianoce, oslavu nového roka a výmenu posádky. Odišli Peťo a Marta Kincelovci, a prišla Violka so staršiou dcérou Natáliou a vnučkou Emmou. Desať dní, čo sme spolu boli na lodi, sme sa preplavili tridsať míľ na Svätú Luciu, a späť na Martinik, skadiaľ odleteli 5. januára 2014. S nimi odišla aj mladšia Janka.

Plávajúci stánok s ovocím a zeleninou…

Nahradil ich Fero Lindner z MAXO Yachtingu

a Marco Zonca, s ktorým sme si v Stredozemnom mori navzájom sadli.

Sme uviazaní na móle v marine Rodney Bay, v zátoke rovnakého mena. (žltá šípka)

Chystáme sa  na návštevu inšpekčného tímu z Worldcruising Clubu. Všetko máme tip-top, prešli sme niekoľkokrát zoznam, všetko sedí, ale poznáte to, vždy môže čosi vypáliť inak. Nie je toho málo. Musíme obstáť vo vybavení záchranných prostriedkov a komunikácie. Mám trému ako pred skúškou.

      Počas plavby sa môže všeličo pritrafiť. Niekto môže ochorieť, mať úraz, spadnúť cez palubu. Nie je výnimočný prípad, keď sa utrhla časť lanovia, trafila člena posádky a ten v bezvedomí spadol do mora. V oceáne je hlásených asi tritisíc stratených kontajnerov z nákladných lodí počas búrok. Neklesnú na dno, ale plávajú nepozorovane na úrovni hladiny, nadnášané vzduchovou bublinou. Je známych viac prípadov kolízie s kontajnermi. Mnoho čitateľov si určite spomína na sfilmovaný skutočný príbeh s Robertom Redfordom v hlavnej úlohe pod názvom Všetko je stratené. Lode sa môžu poškodiť nárazom na plávajúci predmet. Mne sa raz počas nočnej plavby stalo, že som videl dva metre z hladiny trčiacu utrhnutú bóju, ktorú sme minuli len desať metrov po ľavoboku. V noci toho veľa pred sebou nevidíte a ak je pod mrakom a nesvieti mesiac, môžete mať zatvorené oči a rozdiel nespozorujete. Radar nepomôže, objekt na úrovni hladiny nerozozná. História pozná kolíziu plavidiel a aj zrážku s veľrybou. Tieto strety môžu byť fatálne. Ľadovce. Pamätáte sa na Titanic? Keď sa niečo stane, stane sa to rýchlo. Iba okamžitá reakcia, výcvik a potrebný výstroj dokáže zvrátiť nešťastie. Ak niekto spadne cez palubu, vo vlnách s plávajúcim človekom stratíte vizuálny kontakt po päťdesiatich metroch. Ak ide vaša loď ku dnu, nastúpením do záchranného člna ste ešte neprežili katastrofu. Musíte sa pripraviť prežiť na mori aj niekoľko týždňov a musíte byť viditeľní, keď niečo pláva okolo vás. Zdá sa vám niekoľko týždňov prehnaných? Stalo sa mi, že počas preplavby oceánom som nevidel loď dva týždne.

      Ako to teda urobiť? Ako postupovať, keď sa stane nehoda, keď stratíte loď? Ako prežiť?

      Ako som už spomínal, v decembri 2011 som si v anglickom Southamptone robil kurz na vysielanie ďalekého rozsahu pre vysielačky SSB. Vrátil som sa tam v marci 2013 spolu Jožkom Novotným, aby sme si urobili kurz prvej pomoci, prežitia na mori a učili sa o záchranných prostriedkoch. Worldcruising mi poslal zoznam záchranných prostriedkov zhodných s pravidlami SOLAS – safety of lives at see, v preklade bezpečnosť života na mori. A teraz tu stojíme na palube a v kajute s inšpektormi worldcruisingu a odškrtávame.  Kto si nechce unaviť oči odbornou tematikou, nech pokojne zvyšok kapitoly preskočí. Postačí vedieť, že sme obstáli.

      Záchranný ostrovček, inak liferaft je poslednou možnosťou, ak sa už nedá zachrániť loď. Je ich viacero druhov podľa oblasti, v ktorej plávame. Ten náš má vybavenie na oceán, s možnosťou prežitia niekoľkých dní a týždňov. Je to vlastne samonafukovací plávajúci prostriedok, s možnosťou zakrytia, takže vyzerá ako plávajúci stan. Na spodku sú vaky, ktoré sa po nafúknutí naplnia vodou, a to slúži ako kýl pre stabilitu a proti prevráteniu sa. V jeho vybavení sú zásoby vody, jednoduché rybárske náčinie, signálne rakety, fakle a dymovnice. Nájdete tu lieky na morskú chorobu, a ešte zopár užitočných vecí. K tomu máme pohotovostnú, počas plavby neustále zbalenú vodotesnú tašku, grab bag. Obsahuje vysoko kalorickú potravu, ďalšie vrecká s pitnou vodou, ručnú vysielačku VHF, satelitný telefón,  AIS – automatický identifikačný systém, pomocou ktorého nás loď plávajúca okolo po hlasnom spustení núdzového signálu uvidí na obrazovke s našou presnou polohou. Mne to nestačilo a pribalil som ešte dve odsoľovacie zariadenia. Ručný membránový a destilačný. Od smädu by sme hádam umrieť nemali.

      EPIRB – emergency position-indicating radio beacon. Je to plávajúca bója  veľkosti 15 centimetrov, uvedená automaticky do činnosti po kontakte s vodou. Beriete ju so sebou do záchranného ostrovčeka. Cez satelit vysiela signál s polohou, ktorý centrálne, pre celý svet, prijíma pobrežná stráž Falmouth, na juhu Anglicka. Tá informuje najbližšiu pobrežnú stráž alebo loď plávajúcu okolo. Pomoc by mala byť na ceste.

      Pyrotechniku tvorí šesť červených padákových rakiet, štyri ručné fakle, dve oranžové dymovnice. Vieme na seba upozorniť vizuálne. Odrážač radarových vĺn nás zviditeľňuje na radaroch lodí plávajúcich okolo. Záchranné vesty, máme ich na lodi šesť. Nafúknu sa automaticky alebo potiahnutím za spúšť. Majú svetlo, píšťalku a reflexnú pásku. Popruhy na nohy zabraňujú vyvlečeniu cez hlavu. Nohy vo vetre a vlnách pôsobia ako morská kotva, a to otáča tvár do vĺn. Sprayhood, priesvitný kryt na tvár s otvormi na dýchanie, nás chráni od striekajúcej morskej vody na tvár. Danbója je plávajúca bója s teleskopickou tyčou do výšky štyroch metrov, so zástavou a svetlom na špici. Prvá vec pri mužovi cez palubu je vyhodiť to z lode aj s plávajúcou podkovou, bývalým záchranným kolesom. Bója s podkovou nie sú pevne priviazané k lodi, sú uložené v puzdre na zadnom zábradlí tak, aby sa dali okamžite hodiť do vody. Osoba cez palubu k tomu pripláva a s danbójou je viditeľná vo dne i v noci z väčšej vzdialenosti. Máme vo výbave aj osobné AIS, podobné tomu v záchrannom ostrovčeku. S pomocou toho všetkého vieme, kde je náš stratený člen posádky. 

      Vyvstáva otázka, či sa mimoriadna udalosť stane počas dňa, v noci, za bezvetria, slabého alebo silného vetra, vo vysokých vlnách. Stiahnutie plachiet, otočenie lode a plávanie proti vetru a vlnám nie je vôbec zábavné. Keď sa priblížime k stratenej osobe, tá je pri vedomí alebo nie? Do akej miery dokáže spolupracovať? Keď 15 tonová loď tancuje vo vlnách s amplitúdou štyri metre, všetky žarty zostávajú bokom. Riziku spadnutia cez palubu sa dá veľmi ľahko vyhnúť. Stačí byť uviazaný. Ťažko vravieť o neustálom nosení záchrannej vesty. Na fotkách slávnych jachtárov počas plavby vidíme osoby za kormidlom bez lana, často iba v plavkách.  Skúste v tej horúčave byť plne vystrojený. Ale počas manipulácie na palube by malo byť minimom mať lano pevne uviazané okolo pása. Vodu kážem a víno pijem. Počas plavby v južnom Atlantiku som porušil všetky zásady, o ktorých tu píšem a pri umývaní sa vzadu na lodi som spadol nahý a neuviazaný cez palubu. Iba rýchla reakcia Fera, Stenlyho, Jacka a to, že loď bola na motore v bezvetrí, mi zachránilo život. Ale o tom neskôr.

      Inšpektor nám ešte skontroloval VHF vysielačku a SSB rádio. Ako som už vyššie písal, kontrolou sme prešli.

Posledné prípravy pred štartom
Po úspešnom absolvovaní kontroly nášho vybavenia nastal čas horúčkovitých prípav na plavbu Karibským morom do Panamy. Aj keď sa zdá, že všetko je v poriadku, vždy niečo vyskočí. Skontroloval som sťažeň a musel som hore prichytiť vrchnú časť rollrefu kusom slučky. Laná, prechádzajúce cez horný bubon, v ňom vytvorili drážku a neotáčal sa s rollrefom. Mohlo by hroziť, že nenavinieme plachtu alebo časom ustrihneme oceľové lano upínajúce sťažeň. Kúsok slučky drží horný bubon, aby sa nedotýkal hliníkového profilu rollrefu. Nekonvenčné, ale účinné opatrenie. Mimochodom, vydržalo celú plavbu. V malej zašitej dielni kúsok od mariny nám ešte upravujú núdzové kormidlo. Fero Lindner pájkuje majáčikové svetlo danbóje. Nejaké úpravy karbobrúskou, a, samozrejme, zásobovanie. Niekoľkokrát vychádzame z predajní potravín s plnými batohmi, kým máme všetko. Odviazali sme sa z móla, išli natankovať a opäť sa priviazali. Vykonali sme údržbu a montáž veterného kormidla. Je to už veterán, nikdy hladný či smädný. Kormidloval päťkrát Atlantik, menil som na ňom len lanká a jednu kladku.
Ešte v Stredozemnom mori sa nám pokazila vysielačka. Posielali sme ju do Raymarinu v Anglicku, tam ju opravili, poslali na Slovensko a Fero Lindner ju teraz priniesol. Tak sme ju vrátili na miesto, kde bola dočasne osadená náhradná. Menili sme aj predraté laná oťaží kosatky. Demontovali sme drevenú podlahu na prednom koši, vo vlnách to trieskalo a mal som obavy, že to predný kôš poškodí. Zoznamujeme sa s našimi novými priateľmi, členmi posádok druhých lodí i s členmi tímu worldcruisingu, Paulom, Susane a Joelom. Sú priateľskí, ochotní, vedia poradiť. Dali nám žltý box, GPS Garmin, čo bude celý čas vysielať každé štyri hodiny našu polohu. Tá je dostupná na webovej stránke plavby. Kto je na nás zvedavý, môže si kedykoľvek pozrieť, kde práve sme.
Nevyhli sme sa bezpečnostným seminárom a radám, ako sa dá zlepšiť náš jachting. Prednášku mal člen inšpekčného tímu Chris Tibbs, ktorý tri razy oboplával svet. Dozvedáme sa zaujímavé informácie a z Chrisovho PC si ich ukladáme na usb. Máme náš prvý skippers briefing, brífing kapitánov, kde dostávame informácie o nasledujúcej etape. Spoločné foto, zoznamovacia párty a 11. januára 2015 sme pripravení vyraziť.