Plavba na Tongu

Ako to už býva, nič nejde podľa plánu. Z 550 míľ na Niue sme spravili 470, keď sa štvrtého dňa večer na juhovýchod od nás prehnala tlaková níž.

Stiahnutá predpoveď zo satelitu predpokladala utíšenie za dva dni a potom tri dni bezvetria. To by znamenalo motorovať v oceáne pri 35 uzlovom vetre proti vetru a vlnám alebo plachtiť ostro proti vetru. Pre mňa to nepripadá do úvahy, každá vlna by nás vrátila o kúsok dozadu, zaťaženie takeláže a plachiet ani nespomínam. Z Niue by sme potom museli 240 míľ motorovať v bezvetrí. Ani sme nemuseli veľmi rozmýšľať a otočili sme priamy kurz na Tongu. Vietor, ktorý nám bránil ísť na Niue, nás tam pohodlne dofúkne.

Na mape je zelená línia plavba z Markézov na Suwarov, červená línia je zo Suwarov na Tongu. Šípka označuje ostrovný štát Niue.

O dva dni neskôr sa uväzujeme na bójke v severnom súostroví kráľovstva Tonga – Vavau, pred miestnou marinkou.

      Keď už sme boli na Cookových ostrovoch, začal som čítať knihu James Cook. Dozvedám sa zaujímavé veci z histórie. Tento jedinečný navigátor pri svojich troch plavbách okolo sveta v rokoch 1768 – 1780 zmapoval všetky miesta v Tichom oceáne, ktoré navštívil, od Austrálie po Čile, od Aljašky až po Mys Horn. Svoje schopnosti robiť mapy preukázal, keď slúžil ako dôstojník britského námorného loďstva na východnom pobreží Kanady, počas sedemročnej vojny proti Francúzsku. Vtedy si jeho nadanie všimla vrchnosť a jeho kariéra začala napredovať. Aj napriek nízkemu pôvodu, čo bola na tie časy veľká prekážka, a nie dostatočným námorným skúsenostiam, ho britská admiralita vymenovala za veliteľa lode Endeavour, čo v preklade znamená snaha, úsilie, priam príznačné pre Cooka. Úlohou expedície, vyslanej britskou vedeckou spoločnosťou, bolo  pozorovať prechod Venuše popred Slnko, čo bolo možné iba na južnej pologuli. Predpokladalo sa, že pozorovaním z viacerých miest zemegule, keď sa zmeria čas zatmenia, sa podarí vypočítať vzdialenosť Slnka od Zeme. Tristo rokov po Kolumbovi a 50 po Newtonovi to bola stále veľká neznáma. Ďalšou úlohou výpravy bolo zmapovať pobrežie navštívených krajín. No a tajnou misiou bola objaviť neznámu zem, Terra Australis. Čítanie o Cookovi je pozoruhodné, určite ho ešte spomeniem.

      Teraz trochu prízemnejšia téma. S  Marcom sa snažím čo najviac komunikovať v  talainčine. S Jožkom a ostatnou slovenskou posádkou sa rozprávame v rodnom jazyku, a tak sa aj na Marca čosi nalepilo. Sú to slová spojené s každodenným životom na lodi: omáčka, dobrú chuť, výborne, dobre, počkaj, stoj, nátierka, škrečok, mlieko, smotana, klobúk, pravda, svetlo, zima, baba, ryba, klobása, rozumiem, cukor, soľ, štyri, syry…

      A keďže sme tu na lodi samí chlapi, a po dlhom čase strávenom na mori sme sa dosť zvlčili, aj na Marca sa nalepili nejaké tie výrazy, ktoré sa nehodia do spoločnosti, ale dokážu neuveriteľne uľaviť duši, keď do niečoho zakopneme, alebo si pricvikneme prst. Na moje vlastné pohoršenie mi tiež čosi také z času na čas vykĺzne z úst. V tomto zriedkavom prípade si okamžite utekám umyť zuby. Slovenčina je na vulgarizmy a ich rôzne modifikácie mimoriadne bohatý jazyk a pre Marca začína byť problém pochopiť význam aktuálneho expresíva v spojení s predložkou či príponou. Niekedy mu vysvetľujem v jeho rodnom jazyku, že dané kombinácie vyjadrujú jednotku množstva, vzdialenosti či objemu, v spojení s nekonečnom.

Tonga – Vava’u

      Kráľovstvo Tonga je štát v Oceánii, v Južnom Pacifiku, približne 2 000 míľ na východ od Austrálie. Súostrovie, tiahnuce sa zo severu na juh, s dĺžkou 800 kilometrov, zahŕňa 169 ostrovov, z ktorých je len 36 obývaných. Najväčší ostrov je Tongatapu, s hlavným mestom Nuku Alofa. V roku 1616 ho objavili Holanďania a v roku 1777 sa tu zastavil aj kapitán Cook. Tonga je samostatný štát od roku 1970 a je súčasťou Britského spoločenstva (Commonwealth). Súostrovie je geograficky rozdelené do troch skupín. Na severe je skupina ostrovov Vava’u, na juhu Tongatapu a medzi nimi Ha’apai. My sme si to namierili na severnú časť.

      Rozhodnutie neplávať na Niue, ale pokračovať na Tongu, sa ukázalo ako správne. Po našom príchode zavládlo trojdňové bezvetrie a potom zafúkalo od juhozápadu. Ak by sme nezmenili náš plán, plávali by sme teraz na Tongu s vetrom do nosa. Deň pred príchodom vietor zosilnel na slušných 35 uzlov, ale bolo to v našom smere, tak pohoda. Dve noci sme mali aj okrídleného pasažiera. Večer pristál na palube, ráno odletel a ešte raz si to zopakoval.  Doplávali sme v noci, 26. mája 2014. Keďže Neiafu, čo je centrum ostrovnej skupiny Vava’u, je v zátoke spojenej s ostatným morom úzkym prieplavom, netrúfli sme si v noci pokračovať a prenocovali sme v neďalekej zátoke na kotve. Prihlasovanie sa na druhý deň sprevádzalo vyplňovanie množstva formulárov, kopa otázok, krátka prehliadka nášho obydlia a pečiatkovanie pasov. Pri odchode si imigrační úradníci vzali so sebou na pamiatku moje dve perá.

      Uväzujeme sa na bójke pred miestnou reštauráciou, ktorej majiteľ riadi malú marinku. Na počudovanie, pár plachetníc charterovej spoločnosti Sunbeam tu má základňu.

Najprv povinnosti, potom zábava. Ideme na breh, kukáme do dvora malého servisu a pýtame sa na opravu plachiet. Dostávame adresu miestneho opravára, ale nepochodili sme. Nemali materiál, ani ihly na jemné  plachty. Ale pani Lauree, čo šije poťahy na gauče, nám sľúbila, že to spraví. Vraj také už šila. Dokonca nám dala na výber tri rôzne hrúbky plachtoviny.

      Nasledujúcich päť dní na bójke sa nenudíme. Z vodovodu miestnej kaviarne sme kúpili 300 litrov vody, vozíme ju po 30 litrov zakaždým, keď ide niekto na breh. Náš odev a posteľná bielizeň už veľmi potrebovali práčku. Taxíkom sme sa odviezli desať kilometrov ku skladu plynu a dali naplniť prázdne plynové bomby. Menili sme olej v motore a prebehla kontrola sťažňa. Majiteľa mariny som sa spýtal, kadiaľ je najlepšie behať. Vraj kadekoľvek, ale musím mať palicu na psov, inak môžu na mňa zaútočiť. Pri mojich behoch som už mal zopár ostrých debát so psami, aj by som bol rád ustúpil, ale nebolo kam. Vyzbrojený palicou som na druhý deň ráno vyrazil športovať. Túlavých psov je tu neúrekom. Keď sa ku mne niektorí priblížia, možno aj bez zlého úmyslu, iba zo zvedavosti, radšej zdvihnem palicu a výsledok je okamžitý. Stiahnu chvost a idú preč. Nemám z nich strach, skôr vo mne prebúdzajú ľútosť. Sú vo veľmi zúboženom stave, akoby boli chorí. Pod kožou sa im dajú počítať rebrá, niektorí majú otvorenú ranu na hlave či na tele a videl som aj zdeformovanú tlamu. S niekoľkými som  už o niekoľko dní kamarát, vždy im z lode donesiem zvyšky jedla.

      Miestne obchody sú si navlas podobné. Niekedy aj dva vedľa seba alebo na opačných rohoch križovatky. Všetky sú čínske a na ploche 50 metrov štvorcových sa dá kúpiť všetko, od záchodovej misy až po mrazené kura vo veľmi obmedzenom sortimente. Mäso iba mrazené, chlieb len toastový, vajcia, mlieko, maslo, a to je zo základných potravín hádam všetko. Zelenina takmer žiadna. Len kapusta, mrkva, zemiaky, cesnak a cibuľa. A niekoľko druhov konzerv v regáli.

      Po čase vyberáme bicykle a v rámci možností ich dávame do poriadku. Slaný vzduch im nerobí dobre. Chodíme na túry a spoznávame okolie. Obydlia sú schátrané, ale ich obyvatelia vyzerajú spokojne.

Nadváha nie je ojedinelá, skôr naopak. A to už aj u detí. Školáci chodia v uniformách rôznej farby, podľa toho, k akej cirkevnej škole patria. Autá, až na niektoré výnimky, majú svoje lepšie časy dávno za sebou. Ako školské autobusy používajú dodávky s otvorenou korbou. Je to zaujímavý kontrast, pohľad na starú dodávku jazdiacu po rozbitej ceste, na korbe ktorej sedia alebo stoja deti vo vyžehlených a čistých uniformách. 

      Ostrov je nádherný, všade veľa zelene, les. Vidíme kone, kravy, ovce a kozy.

Raz počas bicyklovania sme s Jožkom vyslobodzovali kravu zamotanú do lana, ktorým bola uviazaná. Skúste tomu hovädu vysvetliť, nech zdvihne pravé kopyto, cúvne a potom nech sa otočí okolo stromu. K tomu ešte dve malé hoviadka, tlačiace sa k vemenu po svoj oprávnený prídel.

No a tie svine… To je zážitok. Toľko voľne premávajúcich sa prasiat sa len tak nevidí, prasačie rodinky behajúce medzi autami alebo pasúce sa v záhrade ministerstva turistiky. Aj v zátoke pri odlive vidieť celé stádo s rypákmi ponorenými do vody. pohľad na ne nechýba ani pri na miestnych trajektoch.

      V sobotu, 31. mája, celý deň prší. Doniesli nám zašitý genaker, tak sme ešte dolaďovali detaily. Jožko, ktorý je mimoriadne zručný v ručných prácach, prešíval jednu slučku. Nakupujeme, v nedeľu je všetko zavreté. Tonga je prísne katolícka krajina. Božie chrámy sú v kontraste s obydliami.

V nedeľu je zakázané pracovať, športovať a vôbec robiť čokoľvek. Ani zmluvy podpísané v nedeľu nie sú platné. Ja sa motám v kuchyni, robím fazuľovú polievku na kyslo. Na nedeľu s Marcom pripravujeme pečené kura s ryžou. Pečiem aj chlieb.

      Marco sa opäť dal tetovať. Na rovnakú ruku, teraz je to prstenec na ľavom bicepse. Vraví, že keď je obrátený na sever, jeho ľavá ruka symbolizuje západnú pologuľu a pravá východnú. Teraz sme v tej západnej, tak tam má nový prstenec a tvár bôžika z Markézov. V Austrálii, teda už na východnej pologuli, si na pravú ruku chce dať vytetovať kenguru a v Afrike leva. Je to jeho vec, ja by som to nerobil. Asi som priveľmi konzervatívny. Teraz mu pod novým tetovaním nabehol tvrdý vred a má horúčky. Marco vraví, že umelec z Tongy použil starú ihlu, kým ten na Hiva Oa vybalil novú. No… Nakoniec to s ním dopadlo dobre, nasadil som mu antibiotiká a už na druhý deň sa mu výrazne polepšilo.

      Čo som však chcel napísať je, že ten tetovací umelec si s Marcom pokecal. Je posledný z desiatich detí. Vraj to nie je nič výnimočné. Veď hej, vraví mu Marco, ostrov je hotová rajská záhrada, máte tu banány, ananásy, pomaranče, kokosové orechy, tie dokonca používate na vyplnenie výmoľov ciest po tropických lejakoch, pestujete zemiaky, mrkvu, máte sliepky, vajcia, kravy a mlieko, kozy, kone a svinsky veľa prasiat, čo vám dá oceán, je nevyčísliteľné, ale máte strašne veľa psov, čo s nimi robíte? Jeme aj psov, dostal odpoveď.

      Predtým než sme definitívne opustili Neiafu, sme sa vybrali na štvordňovú plavbu po okolitých ostrovoch. Tri noci sme kotvili na juhu skupiny Vava’u pri ostrove Langitau.

Každé ráno som si dal šesťkilometrový beh po pláži dlhej 250 metrov. Bolo to síce veľa otočiek, ale s Jethro Tull-om v slúchadlách to bol veľmi príjemný začiatok dňa.

Pláž bola plná plastových fliaš, papiera, kartónov a iného odpadu. Jožko sa na to nemohol pozerať a  na pláži strávil denne niekoľko hodín zbieraním a pálením odpadu. Obyvatelia ostrovov ešte nedocenili prostredie, v ktorom žijú. Čistil som aj trup lode pod vodou a Marco ho vyleštil nad čiarou ponoru. Chvíľku zase budeme ako noví.

      Na ostrove, pri ktorom kotví osem lodí, žije rodina s jedenástimi deťmi. Tim, kapitán lode Ghost, sa dal s nimi do reči. Chudobná rodina, ktorá síce nehladuje, ale nemá peniaze na školu pre deti. Tak sme sa s nimi dohodli. Oni nám všetkým vystrojili hostinu a upiekli dve prasce a my sme im za to zaplatili dokopy 1 600 tonga-dolárov, čo je v prepočte 800 amerických. Im to určite pomohlo a my sme mali parádnu párty. Zaujala ma príprava hlavného chodu. Otec s dvoma synmi prasa jednoducho zaklali, odtiahli do mora a vybrali vnútornosti, ktoré odniesla voda. Napichli ho na drevený kôl, zavesili nad pahrebu, a bolo.

Poznámka: Keď sme sa vracali do Neiafu, odhlásiť sa pred vyplávaním, na brehu sme videli uviaznutú plachetnicu. Čo sa stalo už nezistím, nechcel som sa radšej nikoho pýtať. Keď sme ale na druhý deň plávali preč, loď tam už nebola. Neviem, nezdá sa mi, že to bol iba odliv…

Mám dosť času aj na čítanie, venujem sa znovu knihe o Cookovi. Som už pri jeho druhej plavbe okolo sveta, na lodi Resolution. Dozvedám sa, že sa dvakrát pokúsil objaviť neznámy južný kontinent. Aj keď ho od ľadových brehov Antarktídy delilo iba neuveriteľných 70 míľ, osud mu nedoprial, aby ju objavil. Nedostatok zásob, choroby, skorbut, neustále manévrovanie v ľadových poliach a asi najviac zima, ho prinútili otočiť sa na sever. Počas troch rokov trvania jeho druhej plavby expedícia naplávala 40 tisíc míľ. Vzhľadom na vtedajšie podmienky je priam neuveriteľné, že za ten čas tam zomreli iba štyria ľudia. Dvaja padli cez palubu, jeden sa upil na smrť a jeden zomrel na tuberkulózu.

      Spolu s loďou Resolution bola vyslaná aj podporná plachetnica Discovery. Obidve plavidlá stratili kontakt po roku v hmle a Discovery pristála v anglickom Plymouthe o rok skôr ako Cook. Stratilo sa štrnásť členov posádky, pričom desiatich zjedli domorodci. Pokus s nakladanou zeleninou a kapustou bol úspešný. Skorbut prestal byť strašiakom na dlhých plavbách. Ešte čosi zaujímavé som sa dočítal o Cookovi. Mnohí si určite pamätáte na americký seriál Star Trek. Jeho tvorcovia čerpali z Cookovho príbehu. Na svojej prvej plavbe bol James Cook kapitánom lode Endeavour. Filmová postava veliteľa vesmírnej expedície sa volala James Kirk a jeho kozmická loď Enterprice. Obaja kapitáni boli pôvodom z chudobných farmárskych rodín, Cook bol z Yorkshiru, Kirk z Iowy. Vo vesmíre merali vzdialenosti svetelnými rokmi. Čo znamenala plavba o tristo rokov skôr v neznámom svete trvajúca tri roky? Obaja kapitáni si viedli denník o nových objavoch, civilizáciách, zvykoch, faunách… Námorníci si z prvej plavby, okrem zážitkov a spomienok na horúce erotické tance, priniesli aj rôzne kresby, ktoré im na telo namaľovali domorodí čarodejníci. Volali ich totoa.

      Objavenie Polynézie bolo pre domorodcov pohromou. V čase začínajúcej priemyselnej revolúcie, rozširovania kolónií a zápasu o sféru vplyvu, to nebolo iba šírenie božieho slova a civilizačný pokrok, čo sa dostal na ostrovy. Bol to aj alkohol, hazard, cholera, týfus, žltá horúčka a syfilis. Kým v čase tretej Cookovej výpravy, podľa hrubého sčítania obyvateľstva, žilo v Polynézii 204 tisíc Polynézanov, o necelých sto rokov to bolo menej ako osemtisíc.

Tongatapu – Nuku´ Alofa

      Po dni a noci plavby sme 13. júna 2014 pristáli v zátoke hlavného mesta Kráľovstva Tonga – Nuku´ Alofa, na ostrove Tongatapu.

Medzi jednotlivými ostrovnými skupinami sa treba prihlasovať a odhlasovať, opäť podstupujeme imigračnú procedúru, ktorá nám zaberie pol dňa. Nuku´ Alofa je pomerne veľké mesto, je oveľa rušnejšie ako Neiafu. Prasce sa premávajú po uliciach aj tu, i keď je to skôr ojedinelý jav.

Sme trochu smutní, počas plavby sme vyskúšali opravený genaker. Vydržal desať minút a roztrhal sa na inom mieste. Je to veľká strata. Utešujem sa, že slúžil dobre a dlho. Aby to nebolo všetko, pred prístavom sa pokazil aj elektrický autopilot.

      Päť dní, keď sme čakali na príchod Jána Zelinu, ktorý priletel za nami, sme sa nenudili. S pomocou nášho nemeckého priateľa Ralpha, z lode Boingo Alive, sa nám podarilo rozobrať, opraviť a zložiť komplikovaný systém plastových ozubení elektrického  autopilota. Príčinou poruchy bola povolená oska jedného z ozubených kolies.

Každé ráno som si dal štyri kolečká okolo ostrova, čo bolo necelých osem kilometrov.

Za internetom sme museli ísť do mesta vodným taxíkom z ostrova, pri ktorom sme kotvili. Večer pozerám filmy a seriály od Janky, mojej mladšej dcéry, aby som sa zdokonalil v angličtine.

      Všetci sa tešíme, že budeme pokračovať, na Tonge sme boli 25 dní. Je čas opustiť tento  raj na zemi a vode. V jachtárskom sprievodcovi sa píše, že nie je známy prípad krádeže alebo násilia voči jachtárom. Autor uvádza, že aj keď videl niekoľko tvrdých bitiek, vždy to bolo medzi domácimi. Kriminalita je tu veľmi nízka. Pravda, drogy si cestu nájdu. Aj keď my sme to nezažili, vraj z času na čas je možné natrafiť na pouličného dílera. Polícia Tongy je voči drogám tvrdá a nekompromisná. Komu nájdu drogy, ten môže nadlho skončiť vo väzení. To vraj už taký dobrý dojem z návštevy krajiny nezanechá.

      Ľudia sú tu pohodoví a priateľskí, cítime sa bezpečne. Podobne sme sa cítili aj v Polynézii, ale tam nás brzdila jazyková bariéra. Keď sme sa raz presúvali popri ceste peši, stačilo zdvihnúť palec a o chvíľu sme sa už viezli na korbe auta.

Ak to mám zhrnúť, Tonga je krajina kostolov, cirkevných škôl a silne veriacich ľudí. Aj keď v našom ponímaní sú chudobní, pôsobia spokojne a šťastne. Ostrovy sú zelené, zem úrodná. Nie je tu ani teplo, ani zima. Po dlhom čase spávam v spacáku a nebudím sa na horúčavu. Čisté more a plavba medzi ostrovmi mi pripomína Chorvátsko, až na občasný pohľad na veľrybí gejzír či chvost. No a toľko voľne pobehujúcich svíň som nikde inde nevidel, a to dáva ostrovom rázovitý charakter. Mačky a psi tiež nie sú výnimkou. Jeden večer sme si na ostrove pri kotvišti grilovali kuracie stehná. Celý večer na nás útočilo niekoľko mačiek, dvaja psi a jedno šteniatko. Zvyšky po jedle som sa snažil rozdeľovať rovnomerne, ale akosi to ten zverinec nechcel pochopiť. Po Karibiku, Paname, Galapágoch a Polynézii, je Tonga asi najkrajší kus zeme, aký som na plavbe videl.

      Jano Zelina priletel 18. júna, opäť sme štyria.

Priniesol zo sebou slušnú búrku s bleskami, ktorá nás polovicu noci na kotve nenechala spať. Vietor sa oprel do nás tridsiatini uzlami a otočil všetky kotviace lode k brehu. Reťaz sa napla a zrazu sme boli pol metra pod kýlom. Naštartovali sme motor, skrátili reťaz o päť metrov a hneď to bolo lepšie. Situáciu sme kontrolovali, kým sa búrka neutíšila. Horšie na tom bol americký pár z Los Angeles, ktorým sa Novozélanďania, keď sa im posúvala kotva, zachytili o ich reťaz. Kým sa to celé neupokojilo, museli sa od seba odtláčať. Po zvyšok noci, so spusteným kotevným a hĺbkovým alarmom, sme sa ako-tak vyspali. Búrka mala aj svoje pozitíva, doplnili sme si zásoby vody.

      Po odhlásení z Tongy sme pripravení 20. júna zdvihnúť kotvu a plávať na Fidži, kde by sme chceli byť o tri dni.