Tak toto bola jazda… Od napätého očakávania cez záverečnú nervozitu, kedy budeme konečne von z tejto náročnej skúšky odolnosti a trpezlivosti, keď sme s napnutými plachtami, so zadobočným vetrom so silou tridsať uzlov, napredovali štyri uzly v protiprúde a nepomohlo nič, iba motor na zrýchlenie, až po uviazanie sa na móle a vrelé privítanie. Chvíľa, keď spadne ten obrovský kameň z podvedomia a pocit, že pred nami sú zelené semafory. A vôbec nie je dôležité, že iba na krátky čas. Počas tejto plavby sa toho udialo oveľa viac. Plachtenie s fajn vetrom proti silnému prúdu za pomoci motora patrilo k tým lepším okamžikom.

      Prvé tri dni po vyplávaní z Réunionu sme postupovali striedavo na plachtách a motore. Aj keď bola pohoda a viackrát nás sprevádzalo stádo predvádzajúcich sa delfínov, na lodi vládlo napätie z blízkej budúcnosti.

Zmenu v pohode signalizoval prechod frontu na štvrtý deň plavby, keď sme začali traverzovať pod Madagaskarom.

Aj keď sme zo stiahnutej predpovede vedeli, čo nás čaká a mali sme vonku iba malý kus búrkovej plachty, rýchlosť, s akou udrel vietor, bola ohromujúca. Chvíľu nám trvalo, kým sme spojazdnili kurz po vetre so silou päťdesiatpäť uzlov. Valili sme si to surfujúc na vlnách osem uzlov v smere vetra. Plavbu sťažovali ďalšie vlny bijúce do ľavoboku, občas sa prelievali cez loď a v kokpite tvorili bazén.

V tej chvíli nás netrápilo, že ideme mimo kurzu, s odchýlkou päťdesiat stupňov s kurzom na severozápad, smerujúc priamo na Madagaskar, namiesto na západojuhozápad do Richardsu Bay. V tomto vetre sa aj tak nič iné nedalo robiť, iba poslušne napredovať s ním. Akékoľvek vybočenie zo smeru vetra by znamenalo vystaviť loď vysokým vlnám a priamo ju ohroziť. Kurz ma nijako zvlášť neznepokojoval, z predpovede som vedel, že o dvadsať hodín sa má smer vetra zmeniť a mal by aj zoslabnúť. Veterný pilot spoľahlivo zvládal kormidlo a dával istotu, že na zmenu smeru vetra zareaguje aj bez nás. Rozhodol som sa denne sťahovať počasie cez satelit, aby som mal čo najpresnejšie informácie pre taktiku nasledujúcich dní.

Poznámka: Mal som tu konflikt s Markom. Mal obavy s vražedných vĺn pri pobreží Madagaskaru. Dno sa tam prudko dvíha a v zlom počasí tam nikto nechce byť. Markovi nestačili moje argumenty a predpovedi a zmeny vetra. Blízkosť pobrežia – dvanásť hodín plavby pri tomto vetre mu nepridávala na kľude. Chcel odo mňa Waypoint, aby vedel kam má loď počas jeho služby plávať. Žiaden som mu nedal, veď vietor mal náš kurz meniť. S odstupom sedem rokov si pripúšťam, že som mu to povedal asi dosť nešetrne. Myslím, že po Erikovom pobyte na palube z Bali na Mauritius a tejto príhode začal mať náš doteraz harmonický vzťah trhliny.

       Predpoveď sa naplnila a vietor sa skutočne zmenil. Ustálil sa na štyridsiatich uzloch zo severovýchodu a my sme sa mohli opäť nasmerovať na správny kurz. Boli sme radi, od obávaného južného pobrežia Madagaskaru sme boli iba osemdesiat míľ, čo bolo pri tejto rýchlosti pol dňa plavby tým smerom.  Občasné bočné vlny z času na čas s buchotom udreli do lode a prevalili sa do kokpitu.

      Jedna z vecí, ktoré občas robím, je prepláchnutie fekálnej nádrže. Vyčerpám ju a s čerpadlom naplním morskou vodou doplna. Pridám roztok biologicky aktívnej chémie a nechám pár dní stáť. Potom nádrž opäť vyčerpám. Tento proces robím zakaždým ďaleko od pobrežia, nikdy v pobrežných vodách. Po spustení fekálneho čerpadla sa loďou začal šíriť charakteristický zápach, neveštiaci nič dobrého. Okamžite som ho vypol, ale škoda sa už stala. Prasklo tesnenie na čerpadle a časť stoky bola na dne lode pod podlahou. Potvrdzovalo to aj samospustené núdzové čerpadlo. Okamžite som ho odpojil, aby sa neupchalo a nezničilo. Potom, v priaznivých vlnách, sme otvorili podlahu a začali sa ručné práce.

      Úspešne sme minuli Madagaskar, ale nie zlé počasie. Siedmy deň v noci prišla búrka s bleskami. Aj keď vietor nebol nijako zvlášť silný, z pohľadu na oblohu nás boleli sedacie svaly. Našťastie nás nič netrafilo a po dvoch hodinách búrka utíchla.

Nasledujúce dva dni boli pokojné. Napredovali sme na plachtách stretávajúc obrovské kontajnerové lode a megatankery, ktorých bolo čoraz viac. Križovali sme vodnú cestu z Mysu dobrej nádeje na Arabský polostrov a do Indie. S pohodovou plavbou sa prebudil náš apetít. Marco upiekol pizzu, ja chlieb a uvaril som fazuľovú polievku.

      Dva dni pred africkým pobrežím prúdy udreli nanovo. Raz z juhu, inokedy zo severu, ale ako to už býva, najčastejšie oproti. Rýchlosťou až dva uzly občas plavbu poriadne skomplikovali. Bolo to ako bežať priviazaný k lanu s pneumatikou. Vietor je, vlny tiež, ale loď akoby sa plazila. Nepomohlo nič, iba motor. S jeho pomocou dokážeme robiť päť uzlov, spotreba ma netrápi. Len už tam byť. Ďalšia smršť nás neprekvapuje. Môj sluch okamžite zaregistruje zmenu otáčok motora. Ten po chvíli zhasína. Niekoľkosekundové ticho ma privádza na okraj kolapsu. Spomínam si na rozhovor s Tomom z lode Sweat Pearl spred niekoľkých dní, keď vo vysielačke vraveli, že im kolíše motor. Ak máme ten istý problém, bude to palivo. Pohľad na plastové dno filtra racor hovoril za všetko. Zrejme sme na Réunione natankovali špinavé palivo. Vymieňame filter a štartujeme motor. Beží! Zo srdca nám padá kameň, oslavujeme palacinkami.

      Posledný deň. Mám po službe, zaspávam. Sme na motore, pre zmenu fúka oproti. Aj keď nie silno, loď sa pekne pohupuje na protivlnách. Chceme dôjsť ráno, nech to stojí, čo chce, predpoveď na zajtra večer opäť vraví o silnom vetre a my máme prejsť cez Agulhaský prúd. Ráno sa budím na kolísavý zvuk motora. Moje ucho je asi vycvičené, nikto iný to nezachytil. O päť minút motor zhasína. Pulz mi opäť vyskakuje na vysoké obrátky, cítim ho v krku. Sme osem míľ od prístavu. Mením palivový filter, popálim sa na horúcom motore a ani to necítim. Nafta mi steká po rukách, filter mám vymenený v rekordne krátkom čase. Motor kašle, chvíľu váha a naskakuje! Spomínam si na staré španielske námorné príslovie: Keď chceš spať, choď do kostola. Keď sa chceš modliť, choď na more. Modlím sa, aby motor tých pár míľ vydržal.

      Pred vstupom do prístavu plávame okolo čerstvého vraku nákladnej lode, z vody trčí iba prova. Vedľa je ukotvený žeriav, prebiehajú tam nejaké práce.

Na motorovom člne spoločne so šéfom mariny, ako sme sa onedlho dozvedeli, nám ide oproti Joel. Oznamujú nám, že máme ísť za nimi, prevedú nás cez plytčiny. Opäť blahorečím worldcruisingu.

Nakoniec sa šťastní uväzujeme na móle v Zulu Yacht Clube, Richards Bay, Juhoafrická republika.  Čaká nás vrelé privítanie, známe tváre, úsmevy a objatia. Verte neverte, všetci traja sa snažíme skrývať si tvár, pocity sú prisilné.