10. október 2016 – V poslednom príspevku som opísal, ako som sa dopracoval k mojej lodi. Aj keď keď to bol konkrétny prípad, viac menej sa dá zovšeobecniť. Priznám sa, keby som sa ešte raz mal rozhodovať pre ďalšiu loď, pravdepodobne by som sa sústredil na trh s použitými loďami. Nie preto, že by som nebol spokojný. Ja mám dobrú, robustnú loď do tvrdých podmienok, navyše preverenú.

Ak by som sa ale mal vžiť do situácie niekoho, kto si chce zmeniť a tak trochu aj skomplikovať život vlastníctvom plachetnice, začal by som presne so staršími loďami. Na súčasnom trhu je obrovský výber. Po zopár kliknutiach zisťujeme, že 11 metrová plachetnica napr. Bavaria z roku 1980 je dostupná aj v Chorvátsku za 28.000 Eur. Po tomto zistení sa už cítime byť virtuálnymi vlastníkmi jachty.

Ale pozor…

Skúsim na prirovnanie dvoch výrobcov. Nemecká  “Bavaria Yacht”  a švédska “Hallberg-Rassy”. Ten prvý je viac menej výrobca chartrových lodí a ten druhý produkuje skutočnú kvalitu, ako rád vravím, je to Mercedes medzi plachetnicami.

Bavaria 35 z roku 1995 za 52 tis.USD

a Hallbert-Rassy 35 z roku 1997 za 165 tis.USD

Rovnaká dĺžka, takmer rovnaký vek a trojnásobný rozdiel v cene. Aby som vylúčil náhodu,

Bavaria 46 z roku 2006 za 196 tis. USD, teda pomerne nová loď

a Halbert-Rasy z roku 2005 v cene 385 tis. USD

Tu máme dvojnásobný rozdiel. Este jedna fotka zo stránky “Yachting World”

Vidno, že táto značka si drží cenu. Iste by sa dalo namietať, že rozdiel môže byť aj vo vybavení, celkovom stave motora, plachiet a celkovo lode. Je na tom veľa pravdy. Kým Bavaria v drvivej väčšine slúžila ako chartrová loď vyrobená na automatizovanej linke v továrni, Halbert-Rasy je tiež loď z výrobnej linky, ale vyrobená na objednávku pre konkrétneho zákazníka.

Kým nová Bavaria 45 stoji so základným vybavením okolo 300 tis. Eur, rovnako dlhá Halbert-Rassy dva razy toľko. Chartrová loď prejde cez množstvo rúk a posádok, kým u švédskej lodi máme istotu, že bola vlastníctvom jedného, dvoch majiteľov, ktorých posádku väčšinou tvorila rodina. Rozdiel je v mnohých faktoroch. Hrúbky trupu, jeho vystuženia rebrovaním, balastu, uchyteniu sťažňa, sily motora, naftových a vodných nádrží a mnoho iného.

Samozrejme, výrobcov lodí je na desiatky. Amel, Sun Odysey, Elan, Moody, Oyster, Feeling, Jeanneu, Freedom, Ovni, Bowman, Alulex….. Všetky tieto značky by sme vedeli vpasovať do nášho intervalu.

Lode sú teda drahé a menej drahé. Ale aj lacnejšia loď (nepoužívam slovo lacná, pretože jachting tento výraz nepozná), môže dobre splniť naše očakávania. Záleží na tom, čo chceme s našou plachetnicou robiť.

Na aký účel si kupujeme loď? Kde ju chceme plaviť a koľko času v roku na nej chceme stráviť?

Jadranské more – Za predpokladu, že loď má byť kúpená pre plavbu na Jadranskom mori, akýsi “karavan so sťažňom”, dokáže postačiť aj tá 11 metrová Bavaria z roku 1980. Plavebné schopnosti nie sú zlé, na Jadran v pohode. Priestor vo vnútri relatívne dostačujúci, pre rodinu ideálny. U staršej lode treba ale počítať s nákladmi na opravu pomerne veľkými. Možno aj 6000 Eur ročne. neveríte? Ako prvé budete musieť kúpiť nové plachty, pravdepodobne generálku motora, v lepšom prípade výmena vstrekov, a iné. V horšom nový motor (to je zas dobrá investícia na roky dopredu a aj do bezpečnosti). Zrejme sa budú meniť laná. Nejaká tá elektrika, zrejme nové batérie. Pracuje autopilot spoľahlivo? Čo záchod? Ventily by sa mali každých 10 rokov meniť. Kedy to bolo naposledy?  Nie všetky investície prídu naraz, ale keď to rozdelíme na niekoľko rokov, tak k sume 6000 Eur ročne sa dopracujeme. Ak si myslíte, že potom je pokoj, omyl. Raz ročne vytiahnuť von a aplikovať nový antifoulingový náter. Nezabúdajme na záchranné prostriedky. Emergency life raft – teda záchranný ostrovček na pobrežnú plavbu by mal byť samozrejmosťou. Ak to aj kupovaná loď má, pravdepodobne je doba na inšpekciu už dávno prešlá. To je hneď 600 Eur navrch. Epirb, signálne rakety a ručná vysielačka (veľmi odporúčam). Lekárnička atď. TOTO NEPODCEŇOVAŤ!!!  Aký gumový čln má loď? a prívesný motor? Aj to bude chcieť investíciu.

Aj keď by som pri kúpe lepšej kvality musel nanovo menej investovať, predsa len by asi tá Bavaria pokryla nároky. Rovnaké argumenty platia aj pri kúpe dlhšej lode. Trochu iné čísla, ale princíp rovnaký. Ale…

Som si istý, že môj rádius nezačne časom naberať na veľkosti vodnej plochy? Čo ak budem chcieť nakuknúť do Gréckeho Jónskeho mora? Alebo Malta? Lipari a Sardínia? Nebodaj Malorka? Zrazu zistím, že moja loď je dobrá, ale predsa len potrebujem čosi väčšie, kvalitnejšie (Sun Odysey, Elan?), stabilnejšie a so silnejším motorom? Nech to má aj búrkovú kosatku? Väčšiu palivovú a vodnú nádrž? Viac batérií a k tomu solary a veternú elektráreň?

Zopár technických detailov. Hmotnosť kýlu by mala byť 1/3 hmotnosti prázdnej lode s kýlom. Ak má loď bez posádky, zásob vody a nafty 6 ton, kýl by mal mať 2 tony. S motorom sa to počíta nasledovne – na jednu tonu 5 koní. Pri 6 tonovej lodi by mal mať motor 30 koní. Jasne, že aj menej svoju funkciu splní, veď je to pri manévrovaní v prístavoch a pri motorovaní v bezvetrí. Čo ak ale príde situácia, kedy tie kone zúfalo potrebujeme aj keď iba na pár sekúnd? Dostať sa pri silnom vetre z dosahu útesu, kde sme sa ani nevieme ako ocitli (zažil som také), alebo rýchlo vymanévrovať z dosahu nákladnej lode (aj také som zažil). Vtedy ďakujeme bohu za silu navyše.

Skúsim to zhrnúť

– Loď ktorú si kúpim by mala mať vhodný pomer hmotnosti kýlu a hmotnosti lode.

–  motor by svojím výkonom mal zodpovedať hmotnosti. Pri 28 koňovom trojvalci Yanmar na 11 metrovej lodi je spotreba pri rozumnom zaobchádzaní 2,2 l/hod- To znamená pri 100 litrovej nádrži 45 hodín na nádrž. Pri rýchlosti 5 uzlov 225 míľ na motore. Zdá sa to dosť, ale ja by som volil aspoň 150 litrov. Pri 45 stopovej lodi by mal byť minimum motor 55 koní. Rozumná spotreba 3,5 l/hod, tak tu minimum 250 litrová nádrž.

– Vodná nádrž aspoň 200 l. Pri 45.ke 350 litrov

– Dôkladne prezrieť stav trupu. Loď musí byť na stojkách. Pozrieť sa pod podlahu. Stopy oleja, alebo slanej vody dokážu prezradiť veľa

– v akom stave je kormidelný systém a aký je to druh. Hydraulika, Cobra, reťazový lebo lanový prevod? Každý má svoje muchy. Určite je najmenej kompolikovaná pína. Aj keď to nedá pocit kapitána ako keď stojíme za kormidlom, je v mnohom lepšia. Citlivejšia a neporuchová, Neveríte? Určite všetci poznáte stav aj novej lode, ktorú ste si požičali a kormidelné koleso má 5 centimetrovú vôľu. To sú vybité ložiská. Vlastne takto viete zistiť, v akom stave je kormidelný systém na lodi vášho záujmu.

– kontrola sťažňa jeho ukotvenie. Divili by ste sa čo všetko sa dá na spodku sťažňa vidieť pri podrobnom pohľade. Skontrolovať oceľové laná po celej ich dĺžke, ale hlavne pri termináloch. Skontrolovať vrchol sťažňa

– Prezrieť plachty a všetky laná.

– Elektrika, baterky, navigačné prístroje, dobíjanie, autopilot a vysielačka.

– V akom stave je varič. Ak je to adept na výmenu, treba vedieť, že nový stojí okolo 1000 Eur.

Stačilo, snáď som nič nezabudol. Nemám osnovy, lovím z hlavy pri písaní. Ak ma čosi dodatočne napadne, doplním. Ešte čosi. Prenájom miesta v maríne v Chorvátsku je pre 11 metrov/5000 Eur, pre 12/5500, 13/6200 a 14/6800 Eur. Priemerne.  Ak teda máme 11 metrovú loď, náklady nás ročne vyjdú so státím a prevádzkou minimálne 11000 Eur. Za ten peniaz sa dá rozumným výberom prenajať loď 11 metrová plachetnica na 10 týždňov. A bez starostí. Asi je to tak to aj jednoduchšie a pohodlnejšie.

Pravda ale je, že jachtárska zručnosť bude stagnovať. Budete vedieť všetko o navigácii a riadení lode, poznať rôzne lokality, ale mimoriadne široká problematika okolo toho všetkého zostane cudzia. Pravda je aj, že nie každý po takomto obohatení túži.

A ešte čosi. Vždy keď sa vrátim na loď, zaleje ma hrejivý pocit. Akoby som sa vrátil domov.

Zhruba o týždeň by som chcel v téme pokračovať, venoval by som sa použitým lodiam pre Stredomorie a oceánsku plavbu.