Budúci týždeň som chcel ísť do Inverness v Škótsku pozrieť loď. Čosi doniesť, čosi odniesť, preto som plánoval ísť autom. Dokonca som zaplatil trajekt z Amsterdamu do New Castle, aby som si skrátil kilometre v na anglických cestách, kde sa jazdí vľavo. No… Máme čo máme, Covid víťazí nad našimi plánmi. Treba mať test, treba sa testovať, musíme byť chvíľu v karanténe a tak… Cestu na loď som odložil na budúci rok, plány nabúrané nie sú. Som teda doma a venujem sa naplno čokoládovni. Sezóna vrcholí, objednávky pribúdajú a ja som v tempe so svojimi štrnástimi čokoládovými ženami. Pardon… Skladník je chlap.

Ani okrem práce som sa nenudil. V polovici novembra som sa vydal na pešiu túru z Bratislavskej Rače do Brezovej pod Bradlom. Trvalo to tri nádherné dni a noci. Celkom deväťdesiat kilometrov. Šípky ukazujú miesta prespatia.

Dal som si záležať, aby stan, spacák, oblečnie, varič a jedlo nevážilo viac ako desať kíl. Pridaná váha bola voda, čo som nosil. A bola to nádhera.

Prvé ráno ma zobudil brat Martin. Keď zistil, čo robím, privstal si a o piatej ráno bol na Pezinskej Babe, aby o hodimu neskôr stál pri mojom stane.

Po desiatich kilometroch Martin zbehol z hrebeňa na Modranskú Babu, kde ho čakala žena.

Zvyšné dva dni boli o pochodovaní, stúpaní a klesaní, ubolených nohách a dlhých nociach. Priority sa rýchlo zmenili. Hlavným problémom bolo, či budem mať na noc dosť vody. Kde ju nabrať tak, aby som ju čo najmenej vláčil a nebol smädný. Proste nádhera, šťastie.

Predĺžený víkend na prelome novembra a decembra som bol v Chorvátsku na lodi Luba Šoltísa. Nádherné štyri dni veterného, občas upršaného jachtingu po okolí a ako inak… vyvárania a kecania

S Lubom plánujeme plavbu v januári, tak hádam nás ten vírus nezastaví. Mal by sa pridať aj Ralf…