Počasie 30. júla, pri odchode z Obanu bolo relatívne prívetivé, ale onedlho sa to malo zmeniť.

Pôvodne sme chceli ísť do Port Ellen na ostrove Islay dva dni v pohodovej plavbe. Najprv na kotvisko na ostrove Jura, ďalší deň úžinou medzi Islay a Jura do Port Ellen. Keď som ale preštudoval prílivový prúd v úžine medzi ostrovmi, vyšlo mi, že ten ďalší deň, 31. júla by sme mohli úžinou preplávať až o štvrtej popoludní. Navyše, posledných 15 míľ do Port Ellen by sme plávali, teda vlastne motorovali proti 20 uzlovému vetru. To sa mi naozaj nechcelo. Máme poobedie, úžina pred nami, prúd idúci na juh akurát začína a tá posledná časť bude v bezvetrí. Dnes urobíme teda 60 míľ do Port Ellen na ostrove Islay.

Týmto miestom som s Ralfom a Peťom Kincelom plával takmer presne pred dvoma rokmi, vtedy na sever. Úžinu širokú pol míle a dlhú 12 míľ poznám. Očakávanie sa naplnilo a prúd štyrmi uzlíkmi plus ku nášmu pohybu poriadne potiahol.

Do maríny v Port Ellen sme prišli tesne pred polnocou. Ono sa nám to aj trochu zdramatizovalo. Pred prístavom treba obchádzať z juhu a západu útesy ktoré ho chránia. Vstup je dosť tesný, prakticky 15 metrov od betónového móla za ktorým sú pontóny, je plytko. V podstate nič výnimočné. Ale v noci, za silného lejaku,  veľmi slabej viditeľnosti sme prakticky išli iba za pomoci prístrojov. Ja za kormidlom a chalani na každej strane kukali dopredu, kto skôr zbadá oporný navigačný bod. On sa aj zanedlho ukázal, ibaže bol pohyblivý. To už Braňo kričí, že veľká, trojsťažňová plachetnica ide z prístavu rovno na nás. Mne bolo aj divné, že na AIS sme čosi videli vedľa plávajúceho móla. Je to poľská plachetnica, ktorá nás pred dvonma dňami predbiehala, keď sme plávali z Tobermory do Obanu. Dokelu, rýchla otočka o 180 stupňov  pomalý chod. Poliaci sa neponáhľajú, v úzkom priestore pomaly, opatrne postupujú. Chytá ma podozrenie, či nejdú na kotvu do zátoky severne od prístavu a my sme v ceste. Komunikácia vysielačkou všetko objasnila, idú von. Dosť sa divím, že sa s týmto kolosom rozhodli ísť dnu, do toho malého prístavu. Keď nás minú, otáčame nazad, do maríny. Rovnaký postup, chalani na bokoch, ja kukajúc do stlmenej obrazovky, bezpečne vplávame ku pontónu, nachádzame voľné miesto a tak trochu so stiahnutou zadnicou pri hĺbke 0,3 metra pod kýlom sa uväzujeme.

Únava je zjavná, ihneď sa ukladáme na spánok s príjemným vedomím, že zajtra sa niet kam ponáhľať. Naozaj nebolo. Ráno, ako vravela predpoveď, poriadne lialo.

Chlapci sa počasia nezľakli. Sledujúc históriu produktu, ktorý mal významný vplyv na britské námorné objaviteľské výpravy a život v krásnej, ale drsnej krajine, ktorá siaha niekoľko storočí, ba až tisícročí do minulosti, vrhli sa neochvejne poznávať tradíciu, ktorou je hlavné lákadlo ostrova, paliarne whisky.

A že ich tu je… Lavagulin, Laphroic, Bowmore, Port Ellen a asi päťnásť ďalších. K tomu paliareň rumu.

Ja som sa v ten deň venoval prízemnejším veciam.

Prvý augustový deň sa plávať nedalo, fúkal juhozápad, rovno do nosa. Loď sme nechali na pospas osudu

a napriek mrholeniu sme sa s Lubom vybrali do 17 kilometrov vzdialeného mestečka Bowmore, s rovnomennou paliarňou.

Popri rodinke škótskeho dobytku sa nedalo nezastaviť.

Opäť ďalší deň, rýchlo ubehnutý za nami. Klasická obálka, ako spôsob platby, večera a snažíme sa čo najskôr zaľahnúť.

Čo najskôr zaľahnúť kvôli prúdom. Aby sme sa totiž netrápili pri vstupe do Írskeho mora proti silným, pri splne mesiaca až trojuzlovým prúdom a naopak, mať ich so sebou, musíme sa odviazať o pol šiestej ráno. Neviem ako chalani, ale ja som už poriadne spohodlnel. Opäť to nádherné Nórsko, ktoré ma tak veľmi rozmaznalo.

Ráno budíky zvonia, ja som už ale hore, zobudil som sa o pol hodinku skôr. Ten permoník v hlave predsa len nedegeneroval. Stihol som si zacvičiť, chalani vstali a veci sa diali rýchlo. Etapa z Port Ellen do Bangoru, merala 62 míľ a vďaka prúdom prebehla expresne rýchlo. Na fotke z navigačného prístroja vidno cez 11 uzlov.

O štvrtej popoludní sme sa uviazali v marine Bangor, v rovnomennom prístavnom mestečku.

Konkréte miesto uviazania mi povedala recepčná, ktorej som zatelefonoval polhodinku pred vstupom. Aby som neblúdil, ešte v Port Ellen som si vygúglil plán maríny. 

Takto som si to ja mizerák zjednodušil… Kukám na lodné budíky. Na vode nám nameralo 50 míľ, geografická vzdialenosť bola 62 míľ. 12 míľ nás posunuli prúdy. Veľmi slušné. Ostávame tu dva celé dni, kým nás vietor pustí ďalej.