17. Plavba do Nórska

Ak existovala nejaká moja predstava, o tom, ako by mohla vyzerať ideálna plavba z Islandu do Nórska, asi by ťažko prekonala tú nádhernú sedemdňovú preplavbu v severných, studených a ku koncu aj arktických zemepisných šírkach, ktorú sme práve absolvovali. Vietor málokedy prekročil hranicu pätnásť uzlov a keď aj, bolo to zo zadoboku, zboku, alebo jemne zo spredoboku. Nevadila nám ani zima, ani veľmi častá hmla, či dážď. V lodi sme si vykúrili na osemnásť stupňov a prístroje videli za nás. Poďme ale od začiatku.

V posádke, ako som už spomínal je Susan z Inverness, zo Škótska. Jej príbeh a ako sa dostala do posádky som opísal skôr. Jaro Dutka a Jano Adamove sa prikmotrili na loď po tom, čo im Lubo Šoltís porozprával, že možno budem bez posádky a pôjdem do Nórska iba so Susan. Chalani neváhali a po telefonáte si kupovali letenky.

Jaro Dutka (vpravo) z Trenčína je skvelý chalanisko a lezec. Spoznali sme sa vlastne iba nedávno, na Lubovej lodi v Chorvátsku. Jeho neuveriteľný príbeh som už na tejto stránke opísal…

Jana Adamove som nevidel cez tridsať päť rokov. Poznáme sa z čias, kedy sme boli v spoločnom horolezeckom klube. Po revolúcii Jano ostal chvíľu na Slovensku, neskôr sa presťahoval do Nórska, kde pracuje v hoteli neďaleko Osla. Voľný čas delí medzi rodinu, lezenie, bežkovanie, či už na Slovensku, alebo v Nórsku. Nedávno si kúpil ojazdenú deväť metrovú plachetničku a vozí sa ňou po fjordoch neďaleko Osla.

V piatok, 10. júna 2022 sme sa venovali lodi a nákupu proviantu, aby sme nedajbože nehladovali. Počasie sa po predošlom dni otočilo, opäť sme mali hmlu a dážď a prispôsobili sme tomu naše oblečenie.

Chalani doniesli aj nový drez do kuchyne. Ten starý, sa po rokoch používania doslova predral. Mal mikro dierky a cez tie kvapkalo pod podlahu. Za chvíľu sme to mali vymenené. No a nevyhli sme sa aj cvičeniu pri nakladaní bicyklov.

V sobotu ráno, po dôkladnom preštudovaní predpovede sme rozhodnutí vyplávať.

Telefón na colnicu a zanedlho máme v lodi colníka. Kukne pasy, list posádky, dá nám potvrdenie. Ešte naberáme vodu z neďalekého hydrantu, kontrola prístrojov  a plávame von z fjordu.

Jano nalieva Poseidonovi a po ôsmych míľach sme von z fjordu. Chytáme severný vietor, vyťahujeme Genu a naberáme rýchlosť. Máme pred sebou okolo sedemsto míľ.

Počasie, teda vlastne vietor sa k nám, ako som už napísal, správal milosrdne. Krížik na veternej mape je naša poloha v danom čase na lište dole.

Sčítané dokopy, dva dni na plachtách, tri dni pol na pol a dva dni čistý motor s pomocou plachiet. Prvé dna dni bol Janov žalúdok trocha nesvoj, potom sa popravil a zvyšok plavby bol v pohode. Susan na jej samotné prekvapenie, úplne v poriadku. Jaro nemal čas rozmýšľať nad morskou chorobou, ovládol totiž kuchyňu s neuveriteľným šarmom a výberom denného menu. Nech sa páči…

  • Torteliny a syrová omáčka
  • Ostrokyslá polievka
  • Palacinky
  • Hustá zemiaková polievka
  • Pikantná kari ryža s brokolicou a šampiňónami, k tomu bešamel
  • Topinky, cesnak, volské oko,
  • Smažená pečienka v múke
  • Kyslá hustá šošovicová polievka s volským okom
  • Bryndzové halušky so slaninkou vo vlastnej šťave – varil Jano
  • Varená klobása
  • Haruľa
  • Bryndzová nátierka – šmirkáš
  • Dvakrát upečený chlebík – piekol kapitán…

Kto neverí, nech sa páči…

 No… neschudli sme…Samozrejme sme sa venovali aj navigácii a dvakrát denne sme cez satelit sťahovali počasie, študovali destináciu, ja som postupne písal článok, ktorý teraz čítate, aby mohol byť na mojej stránke čo najskôr.

Dva dni pred príchodom, 15. júna 2022 skoro ráno sme preplávali cez severný polárny kruh. Kukali sme ďalekohľadom a v okamžiku, ako sme na hladine videli drevený plot oddeľujúci Arktídu od zvyšku sveta, na oslavu okamžiku sme vystrelili raketu. Akurát sme videli iba štart lebo projektil okamžite nenávratne zmizol v hmle.

A tak sa teraz, s použitím PHM blížime do mestečka Reine, na Lofotoch v Nórsku, kde plánujeme byť v noci zo štvrtka na piatok, 17. júna 2022, za bieleho dňa.

Už len čakať na signál, aby som moje poznámky mohol vrznúť na internet. To môže trvať ešte niekoľko hodín, ale po tento moment je náš pohyb zdokumentovaný.

Poznámka na záver: Nechcem nijako zľahčovať, či bagatelizovať túto etapu. Mal som pred ňou obrovský rešpekt a ak ju niekto známy bude v budúcnosti plánovať, môj rešpekt budem delegovať so všetkou vážnosťou. Som rád, že nám to osud takto uľahčil a píšem tento článok tak trochu v oblakoch.