Máme krásne ráno 8. septembra 2021.

Dnes plánujeme plávať ďalej na sever, ostrov Jura, kde prespíme na kotve.

Keďže sme v tom Škótsku, zrejme môžeme v úžine “Sound of Islay” očakávať nejaký ten prúd. A on tam skutočne je, v čase splnu dokonca päť uzlov. To aby sme to radšej mali v chrbte. Beriem do rúk “Knihu mudrcov”, diel druhý.

Šípka ukazuje na Port Ellen, miesto, skadiaľ vyrážame. Nalistujem si potrebnú stranu a čítám podstatný odstavec o prílivových prúdoch.

V Obane je vysoká voda 12:00, do úžiny to máme pätnásť míľ. To aby sme o 09:00 boli odviazaní. Prvá prekážka vážne ohrozujúca túto etapu sa vyskytla ešte pred naštartovaním motora. Keď som šiel hodiť obálku s poplatkom za marínu do schránky, pred nami bolo prázdno.

Keď som sa o desať minút vrátil, padla mi sánka.

Veľa miesta sme nemali, pred nami dno stúpa a už teraz máme iba pol metra pod kýlom. Fúkalo slabo, tak trochu sme povyšli dopredu a vycúvali sme. Keby fúkalo, ani by sme sa ani nepokúšali a stvrdli by sme ďalší deň.

Priznám sa, trochu som sa pri tom kormidle zadýchal. Po tri a pol hodine už vchádzame do úžiny “Sound of Islay”. Pobrežie, ktoré míňame vôbec nie je nudné, stále je na čo pozerať. Maják, zámok, kopce v diaľke, trajekt, či ďalšia výrobňa kvalitného chemického šťastia.

Ralf mi vraví, že alkohol moje problémy nevyrieši. To nie, ale dá mi nádej, odpovedám. Opäť sa nám podarilo nepopliesť naše z knihy mudrcov, prúd v úžine skutočne dosahoval cez tri uzle. Chvíľu sme si to dokonca valili desiatimi uzlami.

O druhej poobede sme zakotvili v zátoke “Loch Tarbert” na ostrove Jura.

Po chvíli bojovania so závesným motorom, ktorý ma niekedy už vážne štve, sme striedavo s Peťom a Ralfom boli na pláži. A bolo sa čím kochať.

Voda sa mi zdala celkom prijateľná, tak som sa namočil. Ralf sa pridal, číra radosť.

Ako inak, zalietali sme si na pláži a na lodi. A trénovali sme pristávanie na ruku. A nič sme neutopili… zatiaľ…

Uprostred tejto nádhery ostaneme jednu noc, zajtra dvíhame kotvy…