17. november – Skor nez zacnem, pridavam mapu Indickeho Oceanu. Je na nej zakreslena nasa odysea, ktora zacala 14. septembra z Indonzie, Bali, cez Kokosove ostrovy, Mauritius, Reunion az po Richards Bay 11. novembra.
Jimmy Cornel, legenda oceanskeho jachtingu, ktory tri krat oboplaval svet aj cez Mys Horn a Panamu, plaval v Arktide a Antarktide, autor viacerych velmi uzitocnych sprievodcov pise: “Jachtar plavajuci okolo sveta stretne dve skutocne adrenalinove vyzvy. Mys Horn a Mys Dobrej Nadeje. Problem spociva v silnom Agulhasovom prude, ktory tecie smerom na juhozapad popri pobrezi Juznej Afriky. Schvalne pisem tecie, pretoze je to doslova rieka tecuca o rychlosti 2 az 5 uzlov (cca 4-10 km/h) priblizne v 200 metrovej hlbke pri pobrezi dosahujuca niekde az sirku 20 mil. To by samo o sebe nebolo zle. Pocasie je tu ale ovplyvnene prudenim tepleho Indickeho oceanu do studenych vod Juzneho Atlantiku a teplou africkou pevninou. Tlakova niz prichadza zo zapadu celorocne kazdy 3. az 5.den so silnymi juhozapadnymi vetrami. Tieto posobiace proti prudu tvoria strme, vysoke vlny. 10 merov nie je nic vynimocne a vraj pri “idealnych” podmienkach mozu mat aj 20.
Takto to vyzeralo vcera na obrazovke mojho PC:
toto su prudy smerom na juhozapad,
a toto vietor z juhozapadu.
Zeleny kruzok oznacuje nasu pribliznu sucasnu polohu.
Strategia spociva v pockani si na “okno” v pocasi, kedy prejde studeny front a je bezvetrie, alebo vietor zo severovychodu. Ide sa z pristavu do pristavu, ako vidno na mape Juznej Afriky.
1. Richards Bay – Durban 85 mil
2. Durban – East London 255 mil
3. East London – Port Elisabeth 135 mil
4. Port Elisabeth . Mossel bay 135 mil
5. Mossel Bay – Kapske Mesto 245 mil
Treba pocitat s dvoma dnami dobrych podmienok, aj ked predpoved hovori o troch. Casto sa totiz stava, ze zle pocasie pride skor. Najnebezpecnejsia je 2. etapa, lebo plavba sa odhaduje na 40 hodin. Odporuca sa vyrazit este ked je vonku zle, ale uz stupa barometer a adrenalin. Z Mossel Bay do Kapskeho mesta je uz Agulhasov prud slaby, staca sa na juh. A po ceste su dve dobre mariny.
Byrokracia je krasne osladenie nasej posobnosti. Do a z kazdeho pristavu sa treba prihlasit a odhlasit. Treba vyplnit rozne tlaciva pri prihlaseni a pri odhlaseni aj plan cesty. Obdrzat peciatky od imigracneho uradu, colnice a vodnej policie. S tymto treba ist do mariny na recepciu, kde to oni poslu na kontrolu pristavu, ten to schvali a my mozeme odplavat.
Taxikarka co nas viezla od miesta k miestu bola zhovorciva. Porozpravala nam o opiciach
ktorych je tu neurekom. Ked sa odchadza z domu, treba vsetko pozatvarat, lebo tie potvory sa vkradnu dnu a velmi dobre vedia, ze maju upratat chladnicku. Mozno aj preto (a aj pre nieco ine) vsetky slusnejsie vilove stvrte su obostavane murom s ostnatym drotom, alebo elektrickym vedenim.
ako som to videl a sfotil dnes na bicykli,
ked som sa bol pozriet na rozburene more pri vchode do pristavu.
P.S. Prave som sa dozvedel, ze este zajtra maju byt velke vlny a vietor sa ma utisit trochu neskor. Tak mozno ani zajtra nevyplavame. Zozeru ma mrle. HAHAHA.