2 november – Nič nové. Korčule, kávička, raňajky a šup do práce. Jožko už má pracovný, originál pinpongový, stôl,

Lubo svoj štetec.

Pustil sa do druhého základného náteru, vlastne flekovania. V maríne som sa s predákom pracovnej čaty dohodol na zvarení dvoch kusov reťaze. Dosiaľ som mal 50 metrov s nadviazaným 30 metrovým kotevným lanom. Manipulácia s prechodom z reťaze na lano pri kotvení vo väčších hĺbkach, aj keď to bolo málokedy, bola komplikovaná. Rozhodol som sa preto reťaz predĺžiť o 20 metrov. Tak sme to s Lubom zbalili do Citroena

a odviezli do dielne. Auto sme tam nechali a čakanie sme využili pri lodi. Dali sme si záležať na detailoch.

Už som sa tu skamošil s miestnymi podvraťákmi a jeden z nich nás navštívil. Dlho ale pomáhať nevydržal.

Pri kontrole hasiacich prístzrojov som objavil jeden bez tlaku. Aj som ho vyskúšal, žiaden efekt. Zajtra idem kúpiť nový. Protipožiarne opatrenia nepodceňujem.

Jožka dobrá nálada neopúšťala, so mnou to bolo naopak.

 Pokúšal som sa bez úspechu povoliť vypúšťaciu skrutku na propeleri. Chcem využiť, že loď je vonku a dostať z prevodovky celý olej. Nepustilo, potrebujeme široký skrutkovač. Lubo chcel ísť zháňať potrebný nástroj. Vybral svoju JAWU 750 – teda elektrobike, so slovami “no, už som dojazdil”. Mal defekt. Našťastie mal až jednu náhradnú dušu a tak som mu to vymenil. Krátko na to Lubo vyrazil do civilizácie a ja som išiel pre reťaz.

70 metrov je akurát, viac by som do reťazárne asi už nedal.  Reťaz som každých desať metrov označil netradičným, ale funkčným spôsobom. Používam elektrické rýchlopásky na sťahovanie káblov – binderky.

Náter reťaze dlho nevydrží a tobôž nie na nerezovej. Existujú plastové značky, ktoré sa dávajú do oka reťaze a aj zvyknú držať. Stačí ale jedno kotvenie v bahne, alebo v blate a nie je ich vidieť. Staré pásky, ktoré som dnes vymenil mi na reťazi vydržali takmer dva roky. Trochu ma vydesil oheň neďaleko lodí v maríne. Farmári pálili trávu a chvíľlu to vyzeralo, že stratili kontrolu. Našťastie, po chvili to zmizlo.

To už zapadalo slnko a jožko musel skončiť.

Ale činil sa super, máme okná.

Každý večer, po práci, nájdeme v lodi more múch a komárov. Jožko chytí do ruky muchobijku a začína sa hlučný masaker. Mŕtvolami sa to tu len tak hemží. Vedel by som ich skoncentrovať na jedno miesto, aby fotka vyzerala ako bojisko, ale nechce sa mi.

A je tu príjemný záver dňa. Kým Lubo pripravuje klobásku na kapuste, My s Jožkom sa venujeme obsluhe jemnej elektroniky.