Anglicko 2021 – 1

O covidových prázdninách som sa naposledy rozpísal v článku o plavbe v Chorvátsku na lodi Luba Šoltísa, tak sa k tejto téme nebudem vracať. Rovnako nateraz vynechám pridávane starých zážitkov a opis plavby okolo sveta, kde to preruším v časti “Južná Afrika”.

Nadišiel totiž 27. júla 2021, deň “D”. Sedím v lietadle z Viedne do Londýna. Smerujem konečne na svoju Civettu. Naposledy som bol na nej pred rokom, ale iba pár dní a v suchom doku. Vtedy som netušil, že prestávka v Jachtingu si vynúti ďalší rok. Popíjam kávičku, pozerám z okna a rozmýšľam, čo všetko som zabudol. Myslím, že asi nič, veď všetko, čo som vložil do batožiny som odškrtol zo zoznamu. Tento systém používam od nepamäti. Darí sa mi tak nič nezabudnúť. Ale viete… “nutkavá neuróza”. Tento výraz používam vždy, keď začnem pochybovať, či mám stále namieste peňaženku, pas, letenku a čojaviemčoešte. Určite to poznáte. Musím zastaviť a presvedčiť sa, či v taške nahmatám predmet o ktorého existencii na chvíľu zapochybujem. Potom mám ďalšiu polhodinku pokoj na duši.

Konečne, po dvoch hodinách letu, vidím v okne anglickú pôdu plnú fariem.

Onedlho stojím pred imigračným úradníkom a predkladám všetko možné. potvrdenie o nákupe dvoch testov, ktoré si musím urobiť druhý a ôsmy deň po príchode, doklad od mariny v Plymouthe, že tam mám loď a tam strávim desať dňovú karanténu, negatívny PCR test a nakoniec pas. Pár otázok od úradníka na nevykoľajilo a za chvíľu sa stretávam so starým priateľom.

Nie som sám, čo strávi nasledujúce dva mesiace na lodi. Ide so mnou Ralf Jäger z Nemecka, starý harcovník z plavby okolo sveta, Severozápadnej cesty a posledného Grónskeho dobrodružstva. Priletel polhodinu predo mnou a po dvoch rokoch sme sa zvítali.

Nasleduje päť hodinový transport. Londýn, Londýnske Metro a Vlaková stanica v Paddinktone.

Tri hodiny vo vlaku, ktorého rýchlosť sa občas blížila k dvesto kilometrov za hodinu sa nám nezastavili ústa a uši. Mali sme si čo povedať, dva roky je dlhá doba. Po dvoch hodinách už vidíme vody Anglického kanála

a vystupujeme v stanici Plymouth. Čaká nás Mark Studd, ktorý sa staral o moju krásavicu, ktorú onedlho nachádzame v spustnutom stave.

Je 27. júl 2021. Predtým, ako pôjde Civetta do vody treba urobiť veľa práce. Ale my sa tešíme, dobrodružstvo konečne začína. Aké, o tom nabudúce.