Anglicko 2021 – 2

Sme v marine Plymouth Yacht Haven, na juhozápade Anglicka.

Večer, v deň príchodu sme obaja v naších kuticiach urobili aký-taký poriadok, aby sme sa mohli vyspať. Príjemným prekvapením boli konečne, po roku urgovania, nové epedy. To bolo mailov a sľubovania. Keď som Markovi, čo žije neďaleko, vravel, že u angličana očakávam korektnosť dochvíľnosť, iba sa zasmial. No… ale výsledok je fajn.

Hneď ráno sme sa pustili do práce. Začali sme inventúrou a plánovaním. A že toho nebolo málo…..

Najprv sme potrebovali upratať veľké veci. Dve sady náhradných plachiet, plus genna a kosatka, ktoré museli ísť dole zo sťažňa, keď loď išla von z vody. K tomu genaker, parasailor, dva bicykle, nafukovací čln, windpilot, vodná elektráreň, benzínový generátor z USA, ktorý nám je už na nič a závesný motor Mercury….. Plachty, ktoré pôjdu späť na sťažeň sme dali pod loď aj s generátorom a bicyklami, ktoré som spojazdnil a nafúkal duše.

Zvyšok oplachtenia sa zmestil do čiernej diery a na vrchnú posteľ bočnej kajuty. Už sa tu dalo hýbať. Čln sme spustili dole aby som ho pred uložením nafúkal, či je v poriadku. Čln bol ok, ale kovová výstuž na upevnenie motora bola mimo, skrutky v dreve zhnili. Ak sa niekto spýta, ako je to možné, neviem. Boli tam od výroby. Beriem do rúk vŕtačku a nič. Baterky sú fuč. Indikátor ukazuje, že sú vadné, No… po toľkých rokoch a posledné dva roky kľudu niet divu. Problém vyriešia hrubšie skrutky do pôvodných dier. Zbalený, umytý, opravený a vysušený čln smeruje do čiernej diery ku plachtám.

Mercury motor nám tiež nič nedaroval, skrutky na jeho upevnenie boli poriadne zapečnené. WD40, trpezlivosť Jožka Novotného a krátkeho hrania sa s tým vždy, keď som išiel okolo a voalá. Rozhýbalo sa to. Ralf spojazdnil plynový sporák, a ja som išiel skontrolovať kotvu. Kotva ok, ale zacítil som plyn, fľaša je v kotevni. Starý ventil putoval do koša, namontoval som rezervný a aby som nezabudol, ihneď som šiel kúpiť jeden do rezervy, obchod je našťastie 128 sekúnd chôdze.

Ďalší problém sa vynoril s chladničkou. Bežať to beží, ale nechladí. Má to už svoje roky, hádam to teda patrí do starého železa. Dal som tomu ešte jednu šancu, prišiel chlapík naplniť systém. ale nedalo sa, nemalo to prípoj na doplnenie. Rovno pomeral otvor na novú chladničku a so slovami, že si nie je istý, či sa to stihne objednať, zásobovanie všetkého možného, nielen la loď, je po korone a Brexite veľmi zlé. Našťastie, máme mrazák, ten beží na teplotu chladenia.

Nemáme leń zlé správy. Elektrický systém na lodi funguje, baterky prešli záťažovým testom. Nové navigačné plotre Raymarine som ešte neštudoval, ale bežia, ako aj nový radar. Pribudol senzor echopilota, nakoľko plotre majú aplikáciu. Ach jaj…. to bude ešte študovania. Rýchlomer beží, windmeter tiež, hĺbkomer vyskúšam až vo vode, teraz by tak odmeral akurát výšku. Elektrický autopilot poslúcha na dotyk. (Aby som to nezakríkol). Kormidlo reaguje, necítim zádrhel. Pevné a voľné lanovie je v poriadku.

Prvý deň ubehol ako voda, k trupu sme sa ani nedostali a tam nás čaká najviac práce. No, veď času dosť. Stále máme sedem dní, do vody ideme 5. augusta a dnes je 28. júl. Druhý deň začíname testovaním sa. Podmienkou príchodu do anglicka je zakúpenie dvoch samo testov. Tie sme objednali cez príslušnú stránku a nechali poslať do mariny, kde to už na nás čakalo. Prvý test si treba spraviť druhý deň, ten ďalší ôsmy deň desaťdňovej izolácie, ktorú našťastie môžeme stráviť na lodi. Tak sme sa pustili do práce vzorky zalepili do pripravených obálok a na bicykli som to odniesol do “Prirority Post Box”.

Cestou som si uvedomil, že som naozaj tu. Príliv a odliv v bazéne pre žeriav ako aj neďaleká zátoka to pripomenú.

Na noc hlásia silný vietor. Dokonca prišli pracovníci mariny a podopierali lode naviac. drevenými kolmi.

Ejha…. asi to myslia vážne. Nakoľko kábel windmetra nejde v sťažni, ale v hadici popri ňom a teraz je upevnený iba hore a dole (ktohovie prečo???), rozhodol som sa ísť na sťažeň. Na suchu to asi nie je úplne najlepšie, ale musím. Teraz nefúka a hore sa dlho nezdržím. Beriem do vrecka za hrsť elekrických upevňovacích pásiek a hľadám úväz. Tak a teraz čumím. Ten totiž dostal svoje, zub času na ňom okúsal všetko kovové.
Je to zrelé akurát do koša. Nachádzam originál botzmanskú lavičku. Ralf ma najprv vytiahne hore a pomaly spúšťa, ako to upevňujem. To už pri lodi stojí chlapík z mariny a slušne ma upozorňuje, že toto nie je povolené. Ospravedlňujem sa, ozrejmujem výnimočnosť tohto aktu. Chlapík zapraje pekný deň a odchádza. Je to pravda… Sme v Anglicku…

Kúpili sme aj všetko, čo potrebujeme na zľudštenie trupu. Sme pripravení začať hneď na ďalší deň.

Ralf sa pustil do kontroly potravín. Výsledok je, že okrem múky, masla, mlieka, mäsa a pár drobností máme na dva mesiace všetko. Na večeru sme si dali sviečkovú z hotových jedál s cestovinou.

Je štvrtok, 29. júl 2021, úspešne sme prežili prvé dva dni na lodi a tešíme sa zo života.