Anglicko 2021 – 4

Na Facebooku mi starý kamarát, Dodo Petráň, poradil, aby som nebol pri opisovaní udalostí vecný. Mal by som pridať kus Stenlyho žargónu. Aby som pridal trochu šťavy. No…. určite má pravdu a ja som rád, že číta moje články. Ako výhovorku by som hádam použil, argument, že k písaniu sa dostávam večer po celodennej, vôbec nie nudnej, činorodej práci. Najprv stiahnem a vytriedim fotky, potom píšem. Po hodine ma už kláti do postele. Ale dokelu…. budem sa snažiť.

V pondelok, 2. júla 2021 sa ráno budím s myšlienkou na ranný beh. Čo sme tu som bol predstierať túto kondičnú činnosť iba raz. Ralf ma predbieha a uteká von z lode so slovami, že nemáme elektriku. Kukám na budíky, 220 Voltov tam veru nie je. V mysli beh odsúvam na neurčito. Ralf hlási, že na stojane sú poistky v poriadku. Kukám na dobíjačku batérií v kombinácii s meničom napätia. Nič. Totiž nič, všetko, len nie prejav života z prístroja. Zhasnuté, žiadna reakcia.

Popravde, prístroj ma hneval už v Grónsku. Často sa stávalo, že zopol iba menič a nie dobíjanie z dieselového generátora, či prúdu z móla. Nakoniec to ale vždy nejako nabehlo. Dva roky státia tomu asi neprospeli. Kým otvoria obchod, kde naverbujem Marvina, naťahujeme predlžovačku priamo zo stojana vonku do lode. Proces sprevádza slovné komentovanie v nemecko-slovenskom, nie práve úradnom jazyku, kedy kombinujeme zásuvky tak, aby sme si poradili s prekliatymi anglickými zásuvkami. Hotovo, kávička. Unášam Marvina z obchodu a po chvíli sa dozvedám, že prístroj je kaput, ako vraví Ralf. Treba objednať nový. Prečo by to ale malo byť jednoduché. Z rovnakých dôvodov, ako je problém dostať sem novú chladničku, je aj zohnať menič napätia s dobíjačkou, ktorý má podobné parametre, ako ten odumretý. Mimochodom, dozvedám sa, že chladničku nie je možné sem dostať skôr ako o mesiac. Prekliaty Covid a Brexit….

Rýchlo sa obliekame a utekáme na trajekt cez plymouthskú zátoku do mesta. Dnes máme totiž prepúšťací test, ktorý sme si kúpili ešte doma. Ak bude negatívny, okamžite ukončujeme karanténu. Adresu sme našli ľahko. Ale nikde žiadne znamenie, že sme tu. Iba fitniss centrum.

Beháme okolo asi desať minút, kým sa odhodlám spýtať v liahni mohutných svalov. A zas čumím. Odber z naších otvorov je práve tu. Tak si sadáme a čakáme uprostred športového zápalu.

Pokriabali nás v nose a v krku, dali sme vedľa anglické raňajky a vyrazili späť na loď. Ono sa zdá, že máme ešte dosť času, ale nie každý deň bude vhodné počasie. Napríklad dnes… Je síce nejaké to slnko, ale fuka. Nemôžeme teda použiť tlakovú mašinu na vodu, ktorú nám požičal Mark.

Voda by si išla kade-tade a susedia by nám asi nepoďakovali. Neostáva nič iné, ako trup prebrúsiť ručne. Po chvíli hlasitého mrmlania sa púšťame do práce, ktorá vydržala do večera.

Hotovo! Večer je lodička pripravená na natieranie. Je najvyšší čas, pekné počasie hlásia iba do stredy, potom má pršať. Cestou z mesta sme sa zastavili v supermarkete, kde som kúpil mäso na guláš. Vlastne, oni ti také mäso asi ani nepoznajú. V regáloch sú iba bifteky, mleté mäso a mäso na burgerovské lepeňáky. kupujem teda polkilový biftek, a na večeru z neho robím segedínsky guláš. Máme ešte päť konzerv kyslej kapusty.

V utorok ráno si zabehám, kávička s Ralfom a púšťame sa do práce. Počasie nám praje, radosť pracovať. Ralf najprv natiahne na vodoryske pásku a púšťa sa to trupu. Mne sa pod palec dostal kýl.

Prácu nám spestruje pohľad deti trénujúce na kajaku. Ostatne, sú na vode každý deň, pokiaľ nie je naozaj zlé počasie.

Každú chvíľu má prísť John, tak prerušujeme prácu. Je čas na raňajky.

A to už prichádza John so svojou pojazdnou dielňou.

Pri kávičke som mu ozrejmil problém Windpilota a vodnej elektrárne. Pomerali sme to a John vyrobí ďalšiu nerezovú platňu tak, aby boli inštrumenty ďalej od seba. Rovnako rýchlo John vyriešil aj problém Windpilota so strhanými závitmi na niektorých miestach. Vyvŕtal väčšiu dieru a nový závit vlepil dnu. Tak to som opäť čumel.

Potom sa pustil do montáže propeleru. Ten sa musel najprv prispôsobiť k novému ropecutter- rezač lán na propeler. Šlo mu to od ruky a za hodinku to už máme pokope.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

John sa lúči. Príde opäť vo štvrtok dať dokopy novú veternú elektráreň

a ešte zopár ďalších vecí. My medzitým pokračujeme v krasojazde a večer, aj keď ešte nie úplne natretá, lodička sa na nás usmieva.

Kým sme pracovali, do mariny došlo takéto nádherné čudo.

Je utorok večer, 3. august 2021. Užívame si voľnú chvíľu po práci a kocháme sa pohľadom na loď. Sme spokojní s progresom. Čosi uvaríme, ja budem hodinku písať blog a potom upadnem do kómy.