Naša dvojhodinová plavba zo zátoky South Nako smerovala najprv do ďalšieho lezeckého cieľa neúnavných, ctižiadostivých horolezcov. Čierna prerušovaná plavba je zo zátoky South Nako (rimska II) na miesto vylodenia chalaňov  (čierna šípka). Odtiaľ sme išli hodinku do zátoky Tasiussaq (červená šípka), kde sme strávili dve noci a odkadiaľ sme prišli na miesto, kde chalani zostúpili. (modrá šípka) a vrátili sa na kotvište.

Vylodenie prebehlo hladko, iba s veslami, nakoľko prívesný motor sa mi nepodarilo spojazdniť. Pár metrov od miesta, kde sme pristávali s gumákom, tiekla voda z kopcov. Stihli sme sa obohatiť o sto dvadsať litrov vody.

Z miesta vylodenia je vidieť iba vrchol 600 metrovej steny.

Foto z lezenia lezcov už dávať nebudem, bude to ich prezentovanie sa po návrate domov. Asi sa ani nepatrí chváliť sa priveľmi tým, čo patrí po práve super chalaňom na mojej lodi. Budem sa venovať jachtárskej časti expedície.

Vchod do zátoky vzdialenej iba päť míľ, bol so zovretými perami a ešte čímsi a o čosi viac. Na jednom mieste sme mali pod kýlom jeden a pol metra. Napredoval som iba jedným uzlom a Ralf vpredu sledoval dvíhajúce sa dno. Keď začalo opäť klesať, Oznámil, že sme cez. Vedeli sme o tejto prekážke, bola podrobne popísaná v našom už celkom slušne obchytanom jachtárskom sprievodcovi Grónska.

Pri kotvení sme opäť trochu zostarli. Kotevná bójka s lanom sa dostala pod loď. Ralf ju síce hľadal, ale ja nevediac o probléme som ju dostal do propelera. Loďou to zatriaslo, ja som rýchlo vyradil a po chvíli opatrne nakrátko zaradil spätný chod. Opäť trasenie. Pekne, breh je päťdesiat metrov, hĺbka tri metre a my bez motora. Našťastie, nebolo to kotevné lano, ktoré sa dostalo do propelera, iba lano s bójkou označujúce miesto kotvy. Rezač lán na propeleri urobil svoju robotu na jednotku. Zaradil som dopredu a išlo. Dozadu, opäť ok. Fúúúúha… No… prišli sme o fender, ktorý slúžil ako bójka, ale nič vážnejšie. Ralf mi vraví, prečo som nedával pozor. Ja jemu, že ako som mal vedieť, že to je pod loďou. On že mi to vravel, ja že nevravel, iba hľadal bójku. Chyba komunikácie nespôsobila vážny problém, zasmiali sme sa a nakoniec zakotvili na úpäťí nádhernej zátoky Tasiussaq.

Juro, ktorý nešiel s Martinom, Mišom a Gabom do kopcov, neváhal, vzal padák na plecia a vyšlapal na 420 nad morom vysoký kopec, odkiaľ s padákom zletel.

Toho dňa, júla sme si ľahli spať poriadne uťahaní. Stihli sme toho naozaj hodne. Ráno som liezol s Jurom, plávali sme k miestu vylodenia lezcov, nabrali sme vodu, zakotvili sme, aj keď nám trošičku zatvrdlo, ja som si vybehol na kopec, kde som si pofotil loď a Juro si zalietal. Slnko svieti 24 hodín, naše zmysly sú zmätené. To, že máme spať nám prezradí telo, nie nočná tma.

Ráno, 12 júla o deviatej zachrčala vysielačka. Gabo oznamuje, že doliezli a o dve hodiny budú pri vode na dohodnutom mieste, kde sa nalodia (mapka modrá šípka). Odchod zo zátoky, ako aj opätovný vchod už problém plytkej vody nekomplikoval, mali sme poznačené body, kadiaľ sme plávali dnu predošlého dňa. Nalodenie tiež prebehlo hladko, u som si zvykol kýlom doslova oťukávať dno. Znamená to, že sa pomaly blížim ku brehu a keď mi hĺbkomer ukáže päť metrov, spravím na mape značku a snažím sa kopírovať breh v rovnakej hĺbke, kým si nevytvorím na mape akúsi izobatu – hĺbkovú vrstevnicu. Na elektronických mapách oblasti je totiť uvedená iba jednotná hĺbka, žiadne detailné hĺbky a navyše často plávame po zemi, ako je vidno z fotky, nepresnosť je aj niekoľko desiatok metrov (ak nie stovky).

Predsa len nebolo čosi úplne v poriadku. Cítil som, že loď nejde, ako by mala. Slabé vibrácie a keď som položil na stôl vysielačku, triaslo ju. Aj rýchlosť nebola aká mala byť, o uzol menej. Čosi muselo predsa len ostať na propeleri. Už späť na kotve som ponoril ruku s fotoaparátom a urobil pár záberov pod vodou smerom k vrtuli. No jasne, moje obavy sa naplnili, je tam kus lana. Tu nie je vyhnutia, to musí preč. Voda má päť stupňov, ani som nikoho nežiadal, aby tam šiel, je to moja úloha. Ani som netlačil lezcov, aby si upratali veci, ktoré nechali po nalodení v kokpite,

Iba som tam pridal moje oblečenia a „naľahko“ so vyrazil do vody. Ten šok zo studenej vody mi takmer nedovolil dýchať. Ralf mi podal Mišov ostrý nožík a ja vediac, že kým si neskľudním dýchanie, nemám sa šancu ponoriť, som sa snažil spomaliť dych. Potom to už išlo, rýchle ponorenie k propeleru. Nožík som nepotreboval, bol tam namotaný asi metrový kus lana.  Odmotať a rýchlo von.

Záver nebol na jednotku, zamotal som sa do lana z člna a pri tom mi vypadol nožík. A nie iba taký obyčajný, ale drahý, ku ktorému Mišo prechovával hlboký vzťah. Našťastie, v trojmetrovej hĺbke ho bolo vidieť a druhého ponárania ma ušetril Juraj, ktorý sa ponoril a zachránil ho. To sme už mali večeru a išlo sa spať.

V nedeľu ráno som sa budil na zvláštny sen. Snívalo sa mi, že nad loďou lietajú čudesné vtáky a vydávajú zvuk ako trúbka. Keď som si robil kávičku, zrazu v kokpite stál Miro s Rossom zo Snehulienky. Oni na nás húkali a my nič. To je teda prekvapenie. Pravda, vedeli kde sme, každý deň sme si písali a informovali sa o polohe. Začal sa živý spoločenský deň.

Vypuklo niekoľko činností naraz. Gabo s Jurom nosia vodu z neďalekého potoka, Ja s Mirom rozoberám prívesný motor, kde sa nám aj tak nepodarilo nájsť problém.

Trochu sa ponalievalo z tatranského čaju, čo ocenil najmä Ross, potomok Johna Franklina ôsmej generácie, ktorý prijal mimoriadnu dennú dávku radostne, spôsobom ako jeho predchodcovia pred sto päťdesiatimi rokmi.

No a Ralf, Mišo s Jurajom preniesli motor k padáku na breh a po hodine, kedy motor oživovali, Juraj Koreň vzlietol. Z videa, ktoré natočil som vytiahol krásne snímky.

Označil som miesta nášho pôsobenia, červená je naše prvé kotvisko, Nutarmiut SE Bay, žltá miesto nástupu do veľkej steny ostrova Kangeq a fialová je kde sme teraz.

To už bolo v tisíc metrovej výške, kde naše lode vyzerali ako malé bodky na vodnej ploche. Ta toto je toten pilotek…

Juraj pristál, veci sa preniesli na loď, upratalo sa a ešte večer, v nedeľu 14 júla 2019 sme vyplávali. Cieľ je Disco Bay, Ilulissat, vzdialený na juh 270 míľ.