Ešte sme ani neskončili s uväzovaním lode a už na móle stál colník a Imigračný úradník. Milí chlapíci vošli do lode, zagratulovali ku príchodu na Island a uznanlivo pokývali hlavami, keď sme povedali, že ideme z Grónska. Kontrola prebehla profesionálne, v priateľskom duchu. Po ich odchode sme sa vyobjímali, radosť bola  oprávnená. Myslím si, že táto etapa bude u mňa zapísaná veľkými písmenami. Kľudne ju prirovnám ku plavbe z ostrova Maurícius do Južnej Afriky v roku 2014. Vredy sme síce mali vietor päťdesiat uzlov, ale bol zozadu a nebola zima. Tu sme museli veľa rozmýšľať nad manévrami a naplávali sme oproti priamej línii šesť sto päťdesiat míľ medzi Grónskom a Islandom o dvesto míľ viac. 

Prvé zistenie po pristátí bolo, že mi už nefunguje dokormidlovák, vrtuľa na predku lodi, ktorá zabezpečuje otáčanie predku lodi a uľahčuje manévrovanie v prístave. No… dostala zabrať. Vietor nám nechcel dovoliť nasmerovať sa správne do lôžka a dokormidlovák to len tak tak zvládol. Asi sa prehrial, informuje ma Ralf, treba počkať. Hneď na to vzal hadicu na vodu z móla a začal plniť pitnú vodu do nádrží. A zakrátko to vypuklo.

Vpredu aj vzadu na lodi mám pod podlahou senzory, ktoré v prípade zatekania do lode spustia alarm. V priebehu polminúty sa spustili obidva a to neveštilo nič dobré. Otvoril som podlahu a z hrôzou kukám na hladinu vody tesne pod ňou. Rýchlo ochutnávam, sladká. Revem na Ralfa, nech okamžite prestane dolievať vodu. Otváram stenu, za ktorou sú nalievacie hadice a okamžite vidím problém.

Neuveriteľné. Vlny, ktoré do nás bili, posunuli jednu z vodných nádrží desať centimetrov do boku a to roztrhlo napĺňaciu hadicu do nádrže. Vystuženie nádrže, to čo odolávalo niekoľkým búrkam osem rokov  nevydržalo. Do útrob lodi sme dostali okolo dvesto litrov sladkej vody. Čo už, odchod na pivo sme museli odložiť a pustili sme sa do čerpania.

Mám na lodi výkonné čerpadlo, tak veľké množstvo sme dostali von, zvyšok sme, ako už nie raz, vyutierali. Smejeme sa cez slzy, ani toto nám nemôže pokaziť radosť z príchodu na Island. Veď aj tak by sme museli podlahu otvoriť a vyberať zrazenú vodu. Mizéria ale je, že dokormidlovák nefunguje, čosi sa tam domrvilo.

11. augusta večer prišiel Uwe, ktorý vystrieda Pepa a nečakane aj Paliho Prepiaka, ktorý kvôli rodinným problémom musí ísť domov.

V ten deň ráno mi Palo vraví, že chladnička nechladí. Blbosť, vravím. Ona je iba na minimum. Večer ale kukám dnu, ono to naozaj nechladí. Kontrola motora

neukazuje nič zvláštne. Nakoniec sme vylučovacou metódou objavili problém, pokazil sa termostat. Chalani to vyriešili filištínsky. Prepojili to natvrdo a dali tam vypínač.

Ono to síce teraz chladí stále naplno, ale nevadí. Budeme to priebežne vypínať a zapínať, proste zahráme sa na ten termostat.

12. augusta chalani odišli na takzvaný „zlatý okruh“ po atrakciách Reykjaviku a na lodi som ostal s Pepom. Pepo sa pustil do výmeny pokazeného senzoru núdzového čerpadla a vymenil ho za nový, ktorý priniesol Uwe. Je to v poriadku, funguje.

Nasleduje mudrovanie nad dokormidlovákom. Zapínam ho a ejha… funguje. Vysvetľujeme si to tým, že asi sa niečo dostalo do jeho vrtule a už to tam nie je. Paráda, máme rýchlo hotovo, môžeme ísť kupovať novú plniacu hadicu do vodnej nádrže. Zrazu sa ma Pepo pýta, prečo nejde voda. Tak to čumím. Kukáme na čerpadlo, expanznú nádrž a Pepo meria napätie. Je tam.

Dokelu, tak to bude vodné čerpadlo. Po chvíli presvedčovania čerpadla usudzujeme, že to tak naozaj je. Je nám až smiešne, že sa to tak na nás lepí. Smejeme sa a plačeme. Neostáva nič iné ako prácna výmena čerpadla. Ešteže mám na lodi dve náhradné. Trvalo to dve hodiny, ale voda nám opäť tečie z vodovodu.

Berieme taxík, ideme do stavebnín kupovať hadicu a ešte nejaké drobnosti. Keď kupujeme veľa vecí, vždy mám zoznam. Keď potrebujeme tri, neberiem ho, veď načo? Jasne, že sme zabudli kúpiť vyplňovaciu penu, aby sme upevnili posunutú vodnú nádrž. Večer Palo Prepiak a Pepo Kadlčík odchádzajú na lietadlo, sme už iba štyria.

Dnes, 13. augusta sme s Allanom osadili novú plniacu hadicu

a Ralf s Uwem našli neďaleko stavebniny, kde našli vyplňovaciu penu. Zajtra ešte upevníme nádrž a musíme aj voľajako dostať do DHL Jurajov motor k jeho padáku, ktorý na palube pod člnom prežil celú plavbu z Grónska až sem. Ešte nakúpiť a sme schopní vyraziť. Ďalší cieľ je Dublin v Írsku. Len to počasie nám zatiaľ nepraje. Hádam o dva dni bude predpoveď zreteľnejšia. Dublin je od nás deväť sto míľ, týždeň na vode. Nechcel by som sa znovu húpať.