Mys dobrej nádeje

Civetta 2 je v Inverness, v Škótsku a tento stav potrvá minimálne do polovice apríla budúceho roka. No a keďže nechcem, aby stránka dovtedy zapadla prachom a mám tu nedopovedaný príbeh z plavby okolo sveta, dnes nadviažem a každý týždeň čosi pridám.

Mys dobrej nádeje

Sme oddýchnutí a spokojní sami zo sebou. Prešli sme kus cesty, posledná etapa v nás zanechala hlboký dojem pri nulovej škode. Nezaspávame na vavrínoch, plavba plná nástrah sa zďaleka neskončila. Uistilo nás v tom štúdium nasledujúcej trasy do Kapského Mesta, okolo Mysu dobrej nádeje.

Jimmy Cornell v sprievodcovi Jachtárske cesty sveta píše o dvoch naozajstných adrenalínových výzvach jachtára plávajúceho okolo sveta. Je to Mys Horn a Mys dobrej nádeje. Nebezpečenstvo preplavby okolo Južnej Afriky spočíva v silnom Agulhaskom prúde. Je to doslova rieka, ktorá v niektorých miestach tečie rýchlosťou až päť uzlov, na hranici dvestometrovej hĺbky pri pobreží. Jej šírka sa pohybuje od päť do dvadsať míľ.

To by samo o sebe nebolo také zlé. Oblasti vládnu klimatické podmienky, o ktorých som písal pri plavbe pod Madagaskarom. Prúd z teplého Indického oceánu do studených vôd južného Atlantiku, popri teplom africkom kontinente, spôsobuje prechod frontu každé tri až päť dní celoročne.

Vlny, vznikajúce proti sebe pôsobiacom prúde a silným vetrom, sú mimoriadne strmé, bežne dosahujú výšku desať metrov. Pri ideálnych podmienkach to môže byť aj dvadsať.

Stratégia spočíva vo vyčkaní na okno v počasí, kedy prejde studený front a je bezvetrie alebo severovýchodný vietor. Postupuje sa prískokmi, z prístavu do prístavu.

1. Richards Bay – Durban 85 míľ

2. Durban – East London 255 míľ

3. East London – Porth Elisabeth 135 míľ

4. Porth Elisabeth – Mossel Bay 135 míľ

5. Mossel Bay – Kapské Mesto 245 míľ (na mapke je vynechaný East London, tam sme napokon nestáli)

Etapa okolo Mysu dobrej nádeje je dlhá 855 míľ. Pre väčšiu istotu treba počítať s jedným dňom dobrého počasia menej, ako vraví predpoveď. Minimálne si musíme byť istí tromi dňami dobrých podmienok. Často sa totiž stáva, že zlé počasie príde skôr. Najnebezpečnejšia je druhá etapa, z Durbanu do East Londonu. Plavba sa odhaduje na štyridsať hodín. Odporúča sa vyplávať, keď je ešte na mori zle, ale barometer už stúpa. Z Mosselu Bay do Kapského Mesta už Agulhaský prúd slabne a stáča sa na juh.

Ďalšie krásne osladenie našej preplavby okolo Mysu dobrej nádeje je byrokracia. V každom prístave, kam prídeme, sa musíme prihlásiť a pri odchode odhlásiť. Treba vyplniť rôzne tlačivá a plán ďalšej cesty. Je to úplný nezmysel, pri prvej zmene počasia sa všetko mení, vieme plánovať na dva dni dopredu, nie na dva týždne. Nič s tým nenarobíme, potrebujeme pečiatky od imigračného úradu, colnice a vodnej polície. S tým všetkým musíme ísť do mariny na recepciu, kde to pošlú na kontrolu do prístavu. Tam sa to schváli a my budeme môcť odísť.

Na obed, 18. novembra, sme opustili prívetivý Zulu Yacht Club v Richards Bay. Predpoveď bola dobrá, mierny severovýchodný vietor. Mierili sme do Durbanu.