12. októbra – Uz som mesiac doma zo severu a opäť som v pravidelnom koloči. Samozrejme patrí do toho aj vylepšovanie lode. Keďže si chcem užiť leto v Jónskom mori, ktoré som tento rok vynechal, zaplatil som marínu Gouvia na Korfu. Jónske more je za odmenu, a mám tam ešte dlho čo objavovať. To mi ale nebráni v príprave na vyplávanie zo Stredozemního mora o rok neskôr. Dokončujem nové prekrytie kokpitu, celkovo reorganizujem usporiadanie všetkého možného na lodi a začiatkom novembra ide loď na týždeň von z vody, budeme s Lubom Šoltísom a Jožkovom Novotným pracovať na antifoule a iných vylepšeniach.
Kúpil som náhradné diely na motor. Palivové a vodné čerpadlo na slanú a sladkú vodu, olejové čerpadlo, vstreky, turbo a alternátor. Nebolo to lacné, ale chcem byť pripravený na situáciu, kedy by sa mi mohla niektorá z týchto súčiastok pokaziť a ja by som náhodou bol niekde ďaleko od brehu a aby som bol ušetrený dlhého čakania na nový diel. A keďže takáto situácia môže nastať v krátkom čase, alebo aj o niekoľko rokov, potreboval som súčiastky odborne zakonzervovať. A na to treba odborníka. Požiadal som Paliho Prepiaka, dobrého priateľa, ktorý pracuje v nemenovanom autoservise Ford, Zlaté Piesky, či by mi to nemohol nejako zakonzervovať. Po týždni som dostal mail, ktorý z jeho požehnaním zverejňujem.
Ako baliť
(nie baby ale náhradné diely na motor Yanmar4JH)
Najprv všetko dobre premyslíme. Čo to znamená v praxi? Diely si položíme na miesto, kde ich máme čo najviac na očiach, prípadne ich musíme vhodne prekračovať. Vhodné miesto je vstupná chodba do bytu alebo domu, pred chladničkou, v office alebo pred WC misou.
Cieľom je neotupiť proces rozmýšľanie v duchu hesla: zíde z očí, zíde z mysle.
Po takmer týždni premýšľania vyhodnotila moja žena situáciu tak, že „haraburdy na Vladuškovu loď treba odpratať do garáže“. Po ďalšom týždni premýšľania doplnený o konzultácie mám „kuchárku“ navrhnutú tak, že akýkoľvek Michelinovský kuchár môže bez straty varešky postup zopakovať.
Ingrediencie:
– Dobre odležané náhradné diely
– Dostatočné množstvo protikorózneho spreja s odolnosťou proti slanej vode najmenej v triede DN 50021. Pre masochistov odporúčam: https://en.wikipedia.org/wiki/Salt_spray_test
– Niekoľko kvapiek sprej na elektrické kontakty
– 0.5 litra olej (motorový)
– Vákuové vrecká
– Odsávačka na vákuové vrecká
– Igelitové vrecká
– Lepiaca páska
– Zmršťovacia fólia
– Silikónová pasta
– Látka
Postup:
na drobno rozdelené diely opatrne vybalíme o originálneho balenia. Skontrolujeme použité materiály. Vysušíme vlhkosť papierovou utierkou. Pri marináde volíme nasledovný postup: začneme elektrickými kontaktmi, ktoré jemne konzervujeme sprejom na kontakty. Necháme odležať, pokiaľ sa jedná o konektory zabalíme ich do pásky. Následne striekame sprej do dutín a na vonkajšie plochy najme oceľové alebo také, ktoré môžu korodovať. Na ozubené kolieska dáme aj trochu „lithimum grase“, stačí drobne, rozotrieť medzi prstami. Na záver skontrolujeme zo všetkých uhlov a strán. Nájdené nedostatky opravíme rovnakým postupom. Tento princíp vychádza z tzv. Alsaskej školy baličov (École de ballet d’Alsace): “skutočná chyba je nepriznať si chybu a neopraviť ju”.
Po niekoľkých minútach je marináda vtiahnutá do pórov a a začína proces balenia. Podľa veľkosti a počtu ostrých hrán zvolíme postup.
Malé, oblé a na drobno nakrájané diely vložíme do prvého vrecka, vytiahneme vzduch a zatavíme. Následne vložíme do druhého vrecka (vhodné je pevnejšie, napríklad na divinu), znova vytiahneme vzduch a zatavíme. Po prelepení páskou zvýšime estetiku balenia (vrecká neplatntajú) a bezpečnosť (menej odstávajúcich miest na poškodenie balenia). Záverečný krok je zabalenie do zmršťovacej fólie pri ktorej si musíme dať veľký pozor na záverečnú harmóniu estetiky a funkčnosti. Tento krok mnoho slovenských baličov nedoceňuje a tak na medzinárodných súťažiach v balení náhradných dielov na loď sme sa zatiaľ dotiahli len na bronz a vidina michelinovského baliča na Slovensku je zatiaľ v nedohľadne.
Väčšie diely, ktoré sa nezmestia do vákuových vreciek marinujeme a balíme podľa tzv. „provensálskej baličskej školy“ (École d’emballage en Provence).
Úvodný postup je identický s Alsaskou školou (vychádza z učenia spoločného baličského guru Michaela Paque-a). Rozdiel začína pri balení. Kým Alsaská škola si nikdy nekládla za cieľ zbaliť niečo väčšie ako je veľkosť vákuového vrecka, Provensálska škola túto výzvu prijala za svoju a navrhla postup, ktorý rokmi precizovania dosiahol na medzinárodných súťažiach identické výsledky v chuti, vôni, zbytkovom cukre a trieslovinkách ako škola Alsaská. Obe školy sa líšia iba vo farbe. Kým škola Alsaská uprednosťnuje svetlé tóny balenia (odtieň Riesling), škola Provensálska ide do fialových tónov (odtieň Levandula).
Po marináde sa teda postup mení. Diely vložíme do igelitového vrecka a vrecko uzavrieme a prelepíme pásku. Následne vrecko potrieme olejom a znova vložíme do druhého vrecka. Toto vrecko znova uzavrieme páskou. Tretia vrstva stojí na omotaní látkou tak, aby sa všetky ostré hrany utlmili. Tento bod je významný pre dlhé pôsobenie marinády na obsah a hlavne predíde tzv vzdušnej oxidácii, ktorá by mohla spôsobiť zvetranie a nepríjemnú chuť „starinky“. Po omotaní látkou celú latku natrieme olejom. Tento krok sa v odbornej literatúre pripúšťa ako plagiátorstvo z tzv. „Egyptskej školy faraónskych baličov a mumiofológov“ ale oficiálne niekto nepodal žalobu nakoľko nemohol hodnoverne doložiť na súd príslušnosť k „Egyptskej škole faraónskych baličov a mumiofológov“ prípadne doložiť splnomocnenie potvrdené od notára, že právne zastupuje túto školu. Žiaľ byrokracia je aj v tejto oblasti neúmerná a preto silnejú tlaky na ďalšie štiepenie Medzinárodnej organizácie baličov od ktorej sa chce odtrhnúť blízkovýchodná vetva s odôvodnením, že niet čo baliť.
Vráťme sa k postupu, kde po dokonalom nasiaknutí látky prichádza k poslednej fáze a to opätovnom zabalení do posledného vrecka a zmršťovacej fólie. Znova si treba dať pozor na záverečný estetický výsledok a dobrý pocit z výslednej práce. Ako múdro poznamenala k tejto problematike nestorka záhoráckých baličovov Dr. Františka Balovičová zo Šajdíkových Humeniec: „ak ne konci chýba dobrý pocit, bola to len jebačka a nie milovanie“.
Všetky zabalené balíčky popíšeme označením tak, aby neprišlo k zámene. Je možné skladovať samostatne ale aj spolu. Prikláňame sa k názoru, že malá kopa pýta viac a kde je toho viac, býva aj väčšia zábava.
Na zabalené diely môžeme dať záruku alebo doživotne (pokiaľ je preberajúci blízko okamihu, keď už nebude mať kto reklamovať) alebo na „dlhé“ roky. Ja som sa rozhodlo na záruku 30 rokov, keď bude mať Vladuško 86 a ja 83. Balíček otvoríme u deda a ak bude všetko OK platí syr, varené zemiaky a pivo Vladuško, ak nie platím ja.
Palo
Balič 1 stupňa okresná organizácia Záhorie
Je dobré mať priateľov. Vďala Pali.