Sme stále v RHU marina a ešte to tak chvíľu zostane. Teda minimálne do 3. septembra. Zajtra totiž odlietam domov a pridávam sa na týždeň na rodinnú dovolenku do Chorvátska, Istria. Budeme tam všetci a týždeň so svojimi šiestimi vnúčatami si nenechám ujsť. Letenku naspäť mám 1. Septembra. Na plavbu sa pridáva sa Peťo Kincel a pravdepodobne aj Lubo Šoltís.

Tie dva dni čo sme tu, sme sa ale nenudili. Včera sme opäť dali s Ralfom úžasný bicykel. Proces plánovania a uskutočnenia tripu prebieha nasledovne:

• Naštudujem možnú trasu tak, aby jej dĺžka a prevýšenie nepresiahlo nikým nevyslovenú normu.
• Následne poviem Ralfovi, že mám pre neho vynikajúcu správu.
• Ralf si prisadne, s chmúrnym pohľadom a komentárom, že to je už zasa zvedavý, čo som vymyslel.
• Nasleduje kategorické zamietnutie, ktoré nijako nekomentujem.
• Keď na ďalší deň nadíde čas, Ralf sa začne obliekať. Stále málovravný, zachmúrený. Už ho poznám, tak do neho nerýpem.
• Jeho pochmúrna nálada sa počas tripu priamo úmerne stráca so skracovaním zostávajúcej vzdialenosti. Občas to síce nejaký ten kopec domrví, ale to iba prechodne. Okrem toho, progres sa už aj tak nedá zvrátiť.
• Po príchode na loď je šťastný, usmiaty a hneď volá svojej priateľke. Hlási kilometre, prevýšenie a delí sa o dobrý pocit, ktorý mám samozrejme aj ja.

Ani tentokrát to nebolo inak.

Zátoky idúce hlboko do vnútrozemia niekoľko míľ, chránené proti vlnám, sú v sezóne snom každého jachtára. Nielen jachting samotný, s perfektnou infraštruktúrou, ale aj okolie, príroda a možnosti športovej aktivity všade naokolo robia z tejto oblasti nielen jachtársky raj. Keď k tomu pridáme bohatú históriu Škótska a jej svedkami minulosti, monumentálnymi stavbami hradov, je to ako čerešnička na torte, alebo torta pod čerešničku. Každý nech si vyberie. Aj keď…. Zatiaľ sme ani z vody, ani na bicykloch žiaden ten hrad nevideli a dnes mi v marine na recepcii povedali, že plynové fľaše na výmenu nemajú a ani tak skoro mať nebudú. To som čumel… Ale to sa určite zmení…

Ráno som si zabehal v daždi, Ralf pral naše prádlo a ja som bol nakúpiť čosi dobré na večeru.

Obchod bol ako taká naša večierka, nemali ani vajíčka. Mäso tiež žiadne, tak som kúpil tri balíčky čohosi ako fašírky. Už len nápis Bio tam chýba. Ale čo by sme chceli, Libra za kus…

Na záver dve krátke, zatiaľ nespracované videá. Z plavby v Írskom mori, medzi Belfastom a Škótskom a zapnutie Windpilota s komentárom, ktorý zle počuť kvôli vetru, obraz ale povie všetko.

Ozvem sa po návrate na loď, po 1. septembri Za ten čas sa pokúsim spískať slohovú prácu o stavbe Titaniku. Knihu som už prečítal, neskutočné, čo dokázali v lodeniciach v Belfaste pred sto desať rokmi.