Treti maj. Ten datum nie je citit iba absolutne. Z Plymouthu sme preplavali cez 3200 mil. Ked toto cislo bolo v intervale 0 – 1200, teda Anglicky kanal, Biskajsky zaliv, popri Pyrenejskom polostrove az na Madeiru, zelal som si byt uz v tropoch, v teple. Proste na noc neprikurovat a nebyt naobliekany.

No a sme tu a uzivame si vsetky vyhody spojene s teplom. Sme nalahko, menej pradla spinime, Miso vo velkom pouziva opalovaci krem, ked sa slni na palube. Ja som si vcera pral lahke nohavice a kym to schlo, stravil som den v pyzamku. Dnes som napriek vyschnutym gatiam vydoloval kratasy.

Zmena prostredia prinasa ale aj neprijemnosti. Teplo v kajute v noci zacina branit zaspatiu a pomaha poteniu. Vcera tuto temu nacal Miso, ked sa zobudil a cely spoteny vysiel na palubu. Peter Kincel nevahal a dal do placu axiomu. Ludske telo samo osebe je tepelny ohrievac s vykonom 150 – 200 wattov. Tak… a toto sa pokusim amatersky rozviest.

Pred odchodom som si kupoval v Panta Rhei novu platnu Jethro Tull. Pri odchode mi padol zrak na knihu „Desat rozhovorov o kvantovej mechanike” od novinara Stefana Hriba a Martina Mojzisa, teoretickeho fyzika. Denne precitam jednu stranu, viac sa mi do hlavy nezmesti. Nahoda chcela, ze prave citam o vyzarovani tepla telesami. A hned vidim suvislost medzi spotenym prehriatym Misovym telom, ked vyliezol rano z kajuty, a kvantovou fyzikou. Tak skusme…

Ked sa zazne lampa alebo svieti slnko, ci hori ohen, ci Misove telo, tak kazde z tychto telies vyzaruje elektromagneticke vlny roznych dlzok. Intenzita ziarenia jednotlivych vlnovych dlzok zavisi od teploty zdroja.

Tomu by som rozumel. Teplejsie teleso vyzaruje viac tepla. Ale oni to dokonca nazyvaju ako intenzitu jednotlivych farieb svetla. A vysvetluju to na kovovej tyci. Ta pri obycajnej teplote nijako nesvieti, ale ked ju dame do ohna, postupne scervenie, zoranzovie a dokonca sa moze rozpalit do biela.

Miso sice nie je ocelova tyc, ale synonymum tu je. Ma ocelovy pohlad (o ten sa vlastne snazime vsetci) a pri ohreve na slnku nam chlapec celkom pekne scervenal. Ked nam viac-menej scerna, mozeme o Misovi hovorit ako o dokonalom ciernom telese. To je take, ktore pohlti vsetko dopadajuce, v nasom pripade slnecne a kajutove, ziarenie. To znamena, ze pomer vyzarovania a absorpcie je pre jeho telesnu schranku to iste ako jej vyzarovanie. No… neviem, ci predsa len v tychto tropoch neprichadza k trvalemu nepomeru, teda k prehrievaniu, ale Miso napriek jeho celotelovej cerveni stale normalne dycha. Pekne sprostosti nam chodia po rozume po 3000 milach v Atlantiku, vsak?

Dnes sme prekrocili hranicu 1000 mil do ciela, na ostrov Sint Maarten. Do vcera sme boli na plachtach, predvcerom na vymenenom vytahu sme v noci plavali na genaker. Poriadne prifuklo, najma ked nad nami prechadzal dazdovy mrak. Pri 25 uzlovom vetre sme frcali rychlostou 9 uzlov… kym sa ten vytah nepredral zase. Prax uz mame, vytiahnut genaker na palubu, najma ak nema rukav, bola malina. Pokracovali sme na gene, pri vetre zozadu sme z dvoch prednych plachiet ustrikovali motyla, kym neustal vietor. Odvtedy sme na motore. Predpoved nam na najblizsie dni vietor nevesti, stastie, ze mame cez 500 litrov nafty.

Bezvetrie a motor ma ale ine vyhody. Morska choroba Maleho Petra – Kincela ustupila, vcera bola kapustnica, dnes palacinky, vecer Velky Peto – Horacik uvari vegetarianske rizoto. Konzerv na to tu mame dost. Len keby sa ta ryba chytila…

Verim, ze buducu sobotu budeme na signali.