9. Atlantik 2025, k 30. aprílu

Posledny aprilovy den sa budim so svalovicou a bolestou. Chvilu mi trva, kym sa preberiem a odhalim pricinu. Vcera, tesne pred svitanim, ma prebral ostry zvuk ako prasknutie bicom. No jasne… hned mi trklo. Vytah genakra sa pretrhol. Niekde sa to muselo predrat a nas maly genaker z Trintelly, na ktory sme nadherne tahali rychlostou 5 – 6 uzlov vo vetre cez 20 uzlov uz treti den, padol do vody a ako inak, putoval rovno pod lod. Celovky, otvorene predne okno, dvaja vonku, dvaja v prednej kajute a jeden pri lanach v kokpite. A k tomu spojenie styroch parov svalovej hmoty v rukach. Co o tom, plachta isla celkom fajn, nastastie sa nedostala pod kyl. Ale rukav bol plny vody a trvalo dobru polhodinu, kym sme to dostali na palubu a dostavali vodu z jeho utrob. Nasa cinnost bola typickym dokazom tvrdenia, ze aj male ciastocky hmoty (nase ruky) dokazu pri velkej rychlosti uvolnit obrovsku energiu a presuvat obrovsku hmotu (genaker). To sme uz mastili na motore, aby sme udrziavali rychlost, s ktorou je spojena stabilita lode vo vlnach.

Vytahove lano genakra ide vo vnutri stazna, vlastne islo. V otvore na stazni nie je vidiet ziadny strapec pretrhnuteho lana. Natahovat vytah v stazni neprichadza do uvahy, ale kladka sa na vrchole stazna hompala akoby si pytala nove lano. To sa da tahat od zaseku v kokpite ku kladke pri pate stazna a zvonka k hornej kladke a je to plnohodnotny vytah. Co o tom… ale to tam treba ist a vo vlnach je vrchol stazna v celkom slusnom kmitocte. Amplituda je aj pat metrov za tri sekundy (stopol som si to) a mojich 90 kilogramov moze mat v zavere cyklu pomerne slusnu kineticku energiu.

Tak aj bolo. Chalani ma vytiahli na stazen, kde so mnou slusne mavalo, ale podarilo sa mi prevliect lano cez kladku a spustit ho na palubu. Nasledne chalani spustili mna a ja som si mohol zacat lizat rany. Z toho ta bolest a svalovica dnes rano. Na stehne mam tmavy flak velkosti 20×10 cm a nie je to z opalenia. Zopar drobnych materskych, do modra sfarbenych znamienok mam aj na rukach… ale genaker je hore a my frcime. Vcerajsok bol teda zazitkovy, dnes sme vymenili genaker z Trintelly za vacsi, ten ma 104 m².

Okrem namornickych povinnosti ma posadka aj inu drhlacinu. Vyrabame vodu, vylievame ju do nadrze. Varime a umyvame riad. Vcera Peto Horacik navaril stavnatu basmati ryzu. K tomu dusene kuracie prsia s mrkvovo-hraskovym sote na cibulke do zlatista.

Hrali sme opat kartovy divoky zapad. V prvej hre som bol desperado a podarilo sa mi zlozit serifa Martina. V druhej a tretej hre som uz bol nelutostne odbachnuty. Uz aj tych sedem macacich zivotov bude malo. Napokon… kto skor zomrie, je dlhsie mrtvy…

Zatial sa nam dari posun po vode na plachtach, ale to sa ma onedlho zmenit. Vietor bude slabnut a o tri dni sme v bezvetri. S pouzitim motora vieme ist takmer 900 mil. Budeme musiet poslednych 1300 mil volajako skombinovat s motorom a plachtami. Mimochodom, nase casove pasmo je uz UTC-3.

Cim blizsie k ostrovom, tym viac sa tesime na prvy telefon s blizkymi, na navrat domov. Ako dobre, ze cez satelitne spojenie sme s nimi dennodenne v kontakte. Nielen Martin nam rozprava o obrovskej podpore svojej rodiny. Ale on krasne nazval jedneho clena manzelkina mama”. Vieme, ze na to je aj ine, vobec nie hanlive pomenovanie, ale manzelkina mama znie naozaj krasne.