Sme 620 mil od Sint Maartena (Svätý Martin). Trochu sa trapime s prednou plachtou, mame ju uchytenu na pni a vyhodenu na pravobok. Vietor kolise, prsalo nam takmer dva dni. Vcera sa na sever od nas blyskalo, ale bolo to daleko a blesky boli v oblakoch. Pravdupovediac, na oceane som este nezazil burku s bleskami, ktore by udierali do hladiny tak, ako to byva v Stredozemnom mori. Asi aj preto ma ten jav na sever od nas nerozhodil. Ale… nikdy nehovor nikdy.

Vzdy, ked nad nami prejde nejaky mrak s lejakom, vietor naberie na sile. Tuto noc to bolo do 30 uzlov. Navyse, fukal zo severozapadu a s plachtou na pni sme krasne frcali na juh. Situaciu zachranil motor a stiahnuta plachta. Par dni pred koncom transatlantickej plavby radsej volime opatrnost a motor nam v tom pomaha. Pravda, sledujeme palivo, mozno bude natesno. Aj tak na Sint Maartene mame trochu prace. Musim natiahnut novy vytah genakrovej plachty, na burkovej plachte, na rollrefe, sa zasekava horny otacavy mechanizmus. Okrem toho bude zrejme nutne vymenit zinkovu anodu na propeleri a ak ano, budem sa potapat. Vcera, ked sme boli na plachtach, vymenil som olej v motore spolu s filtrom, aby som usetril cas na ostrove. Treba dokupit dve flase plynu a nakupit proviant na dalsiu plavbu. 7. maja totiz pristane Alan Bohm a Palino Prepiak s bratom. Posadka okrem Peta Kincela opusta lod a ide si kade-tade a v patici pokracujeme na sever, Bermuda a New York. Novi priselci budu nazhaveni na plavbu, vela casu na pobyt nezostane.

Kedysi sa novinari spytali Alberta Einsteina, co je to ta teoria relativity. Vysvetlil to porovnanim hodiny stravenej v zubarskom kresle a hodiny so zenou svojich snov. Rozdiel je evidentny. U nas tiez zaciname pocitovat relativne ponimanie casu. Kym pred nami bolo 3000 mil, dni ubiehali ako voda. Teraz tie styri ci pat dni do pristatia sa nam zda ako nekonecno.

Ale netrpime. Vcera sme mali na obed stejky, fazulove struky na slaninke s cestovinou. Ked pisem tieto riadky, pecie sa chlieb, bude prazenicka. Stale mame este 40 vajec. Na veceru bude pizza, syra a paradajkovych konzerv mame hojadunda. K tomu olivak a nieco stiplave, proste nadhera. O dve hodiny prekracujeme dalsie casove pasmo, UTC-4. Medzi Bratislavou a nami bude rozdiel 6 hodin.

Vcera chalani rozoberali momentalny stav ich ponoziek. Peto Horacik vravel, ze idealne ponozky su take, ktore ked hodis o stenu, zostanu prilepene. Napada mi vyraz „al dente”… Opat sa mi neda inak, ako rozvinut temu v suvislosti s knihou o kvantovej mechanike, ktoru prave den po dni, stranu po strane, luskam.

No… teraz som pri oscilatoroch. Dozvedam sa, ze z pohladu kvantovej mechaniky je kazda hmota v dostatocne malom okoli svojej stabilnej rovnovahy oscilatorom. Ak sa vychyli, sinusovo osciluje okolo svojej rovnovaznej polohy. Takze tie ponozky „al dente” su podla definicie mimo svojej stabilnej rovnovahy a osciluju. Samozrejme vznika otazka, kedy su tie ponozky v rovnovahe. Spinave ci ciste? Ak ciste, potom vlastne osciluju neustale. Pridavam sa k stavu rovnovahy v spinavom, prepotenom stave. Nie je prijatelne, aby ponozky, vlastne aj cele nase pradlo, vratane mojho pyzamka, boli v nerovnovahe, ked to mame na sebe navlecene.

No… dost kvantovej mechaniky. Vcera sme zakonzervovali odsolovacie zariadenie. Vyrobili sme pocas plavby 200 litrov vody, to nam dodalo komfort. Ja som hlavne rad, ze po siestich rokoch stale bezchybne fungovalo. V blizkej buducnosti ho bude treba. Nedari sa nam chytit na udicu nic ine ako travy. Okolo lode ich plava neurekom a stale sa chytaju na navnadu. Vytahujeme, cistime a hadzeme spat do vody, aby sme o 10 minut opat mali na udici travu.

No a takmer kazdy vecer hrame kartovu hru z divokeho zapadu. Spytal som sa chalanov, ci moze zachranna vesta sluzit ako nepriestrelna, nepomohlo. Vzdy ma niekto z nich odbachne. Vcera ma dokonca Peto Kincel vyhodil do luftu dynamitom.

Tento clanok je posledny z plavby. Verim, ze dalsi bude aj s fotkami a linkom na video uverejneny v nedelu zo Svätého Martina, teda holandsko-francuzskej pody, teda stale v EU.