20. april – Mnohi z nas vedia, ze v Karibiku bojovali o kolonie Franuzi s Anglicanmi. Kazdy ostrov bol svedkom krvavej udalosti, kazdy ostrov tu ma svoju historiu. Najvyznamnejsia namorna bitka sa udiala prave v miestach, kde sme teraz, medzi Ostrovmi Zdravia (Illes de Saintes) 8 mil juzne od Guadeloupe a Domenikou. Myslienku napisat o tom som dostal v Napoleonovom muzeu kde som si nafotil ilustraciu, tu na ostrovoch a cosi som si vygooglil.
HISTORIA
V aprili 1872 skoncila Americka revolucia, kolonie v Amerike ziskali samostatnost. Jednym z hrdinov tejto vojny bol aj francuzky admiral De Grasse ktory so svojou flotilou pomohol k vitazstvu americanov. Jeho lode odplavali z Virginie do Karibiku s cielom vyhnat Anglicanov z celeho „Noveho Sveta“
De Grasse
pripravoval flotilu 33 lodi na Martiniku vo Fort de France. V tom case priplaval Na Svatu Luciu, ostrov z ktoreho severneho konca mozno vidiet Martink obavany „Tvrdas“ Admiral Rodney. Ten okamzite prevzal velenie nad vsetkym Anglickym lodstvom a Admiralom Drakeom a Hoodom a zacal sledovat dianie na severe.
Legenda – Otvarak na konzervy – zatoka Rodney Bay na S. Lucie
– Otvarak na flase – Fort de France na Martiniku
– Zapalovac – miesto namornej bitky juzne od Ostrovov Zdravia a severne od Domeniky
Vzdialenosti medzi jednotlivymi ostrovmi su cca 15 mil.
- aprila 1872 De Grasse so svojou flotilou 33 lodi a 15000 vojakmi vyplaval smerom na Jamajku aby kde chceli znicit Anglicku koloniu. O jeho vyplavani a umysloch vedel Admiral Rodney
a zacal ich prenasledovat so svojimi 34 vojnovymi lodami vedenymi jeho vlajkovou lodou „Formidable“
Obe flotili sa 12 aprila 1782 stretli medzi Domenikou a Ostrovmi zdravia (pozicia plynoveho zapalovaca na iskru). Zla interpretacia a nepochopenie rozkazov De Grassea s naslednym nahlym bezvetrim vyuzil Rodney a s prvykrat v historii pouzitym manevrom otocil svoje lode o 90 stupnov a rozbil francuzku liniu na 4 segmenty.
Izoloval tak de Grassea na jeho vlajkovej lodi „Ville de Paris“.
Anglicania bez obav, ze by ich strelbu mohli francuzi opatovat, mohli strielat na obe strany a sposobili tak chaos a zmatok, a francuzkemu admiralovi sa uz nepodarilo liniu obnovit.
V naslednej namornej bitke…
…6 francuzkych lodi stiahlo zastavu, dalsie horeli. Vlajkova lod „Ville de Paris“ so 130 delmi na palube sa vzdala ked sa nemohla dostat z oklucenia…
…so stratami 400 mrtvych a 700 zranenych.
Francuzka invazna flotila bola rozbita, lode boli zajate, alebo potopene. 6000 francuzov padlo a nezabranili tomu ani taki skuseni kapitani ako Luis le Golif
Alebo Etiene Vinout
Zaujmavou epizodou bolo, ked anglicki namornici vstupili na francuzku lod „Cesar“, ktora sa vzdala. Tito zacali oslavovat, pricom nehtiac zalozili poziar so sudom rumu. Ten sa nekontrolovane rozsiril az do skladu s pusnym prachom a mohutna explozia znicila lod. Zraneny Francuzky kapitan M. De Manguy so slovami „je to tak lepsie, aspon ju ti psi nedostanu“ sa odmietol nechat evakuovat.
V tej dobe neboli chlapci na palube vojnovej lodi nicim vynimocnym. Ak to prezili, vratili sa do vlasti, kde starsi a skusenejsi postupovali v kariere, plavili sa a bojovali znova.
Zasadou bolo aj, ze zaludky museli byt plne
Nevraviac o tom, ze pecen bola stale v cinnosti.
Na zaver: Vzdialenosti medzi lodami sa udrzovali lanami ktore tahali za sebou lode bola cca 200 m. Ked zacala bitka, vzajomna vzdialenost bola okolo 30 metov.
Trup vojnovej lodi bol hruby 1 meter a bol z tvrdeho duboveho dreva. Na stavbu jednej lode tohto typu bolo treba 2000 dubovych stromov.