14. Zo Sardínie na Mallorku

Opäť raz nadišiel deň odchodu, ten dnešný je 10. február 2025. Už to nie je tak, ako kedysi, asi dávno, kedy sme pred odchodom na túru či na plavbu vstávali za tmy, plní tichého očakávania, čo na nás tentokrát bude striehnuť. Toto už pominulo, vzrušenie z očakávania možno nebezpečnej plavby vyprchalo, aj keď o rutine sa nedá hovoriť. Veď niečo sa hádam už len udeje. Budíme sa bez budíka, vstávame nenáhlivo. Ja naznačujem cvičenie, nasleduje kávička a čajík. Okolo deviatej sa v kľude odväzujeme a opúšťame útulnú marínu Porto Teulada na juhu Sardínie.

Čaká nás okolo 300 míľ do Palma de Mallorca. Tak, ako predpovedali mudrci počasia, striedame plachty a motor, prípadne kombinujeme oboje.

Veľmi sa jachtárskou etikou pohybu na vietor netrápim. Našou úlohou je dostať túto prekrásnu, ale malú lodičku cez Stredozemné more a keď k tomu mám použiť motor, nezaváham. Ani kormidlovanie nás netrápi, priznám sa, že bez zázračného pínového autopilota by sme boli asi už dávno v háji. Predstava ručného kormidlovania… radšej si to ani nepredstavujem, na lodi mám ešte jeden náhradný. Taký som ja bojazlivý.

Prišiel čas na vyhodenie návnady, tuniačik by sa hodil. Najlepšie zaberá pri západe slnka.

Príprava večere vyžaduje zapnutie všetkých svalov na tele, temer šport.

Noc je prekrásna, máme spln.

Ale… ako som napísal na začiatku, niečo sa udeje. Mám službu do jednej, strieda ma Peťo. Ukladám sa spať, ťažkú hlavu z nástrah okolia si nerobím.  More je v tomto ročnom období prázdne, ani rybárov veľmi nevidno. Vietor ustal, ťaháme na motore. O tretej ráno ma z hlbokého spánku budí ticho. Yanmar zhasol, Peter vraví, že došla nafta v nádrži. Dokelu, to nie je možné. Veď pred dvadsiatimi motohodinami sme ju dali doplna a objem je 40 litrov. Alebo nedali? Pohľad na dno lode ma ukľudňuje, nikde nevidím vyliatu naftu. Tankoval Peter, pýtam sa ho, či to dal doplna. Odpovedá, že hrdlo penilo.

Aha. To ale neznamená, že keď nafta vypení, nádrž je plná. Kľudne mohla byť aj do polovice, hrdlo je úzke. Riešenie vyzerá jednoducho. Dolejeme z bandasiek a pokračujeme. Naštartovať zavzdušnený motor ale nie je med lízať. Zaondejaný od nafty, o tretej ráno, v kývajúcej sa deväť metrov dlhej lodi, postupne objavujem v motore AC pumpu a až dve odvzdušňovacie skrutky. Popri tom aj vymením palivový filter. Motor po niekoľkých pokusoch nabieha a ja zahajujem ďalší spánok s otázkou z podvedomia, či mi to je ešte stále k šťastiu treba.

Ďalší deň a noc prebehla bez prekvapení, opäť kombinácia motora a plachiet, alebo jedného z toho. Tuniak nás odignoroval. Pred západom slnka, 12. februára, kotvíme v zátoke, 20 míľ pred Palmou de Mallorca, ktorá nás chráni pred severným vetrom, ktorý teraz fúka.

Pácham slanú hygienu, stmieva sa a ukladáme sa spať.

Kotva v noci držala výborne, ale mŕtve vlny, neviem skadiaľ,  nás húpu do tej miery, že sa občas musíme držať, aby sme nespadli z našej váľandy. Nevraviac o tom, že v lodi hrá neurotická hudba hrncov, pekáča a všetkého, čo má čo len trochu priestoru na pohyb. Nevadí, voľajako sme to prečkali-prespali a pred obedom 13. februára 2025 vidíme majestátnu katedrálu týčiacu sa nad marínou RCNP, Real Club Nautico Palma, kde sa onedlho uväzujeme. Zo Sardínie sme preplávali 296 míľ.

Marínu poznám veľmi dobre, strávil som tu počas mojich plavieb dosť veľa nocí. Hneď mi do očí udrie starý katamarán, ktorý akoby zamrzol v čase. Slúži ako príbytok, nie je to už loď, ale hausbót.

O chvíľu je pri lodi Fúzo. Je to rodina, môj otec a on sú bratranci. Je v dôchodku, často si ho užíva práve na Mallorke, kde hráva golf. Ako inak, unáša nás do Steakhausu, jedlo nesklamalo. Ach jaj… jachting je krásny…

14. februára som si ráno zabehal okolo katedrály

a vyrazili sme do akvária. Je to jedna z atrakcií, ktorá by mala byť na Mallorke pre návštevníkov povinná. Obrovské akvárium s mnohými bazénmi, kde najväčší z nich je hlboký osem a pol metra s objemom tisíc miliónov litrov vody.

Vonku nás už čakal Fúzo, opäť steak a hybaj k lodi, kde na nás čakalo upratovanie, nejaká tá stolárska práca a výmena kladiek.

V sobotu, 15. februára, pokračujeme ďalej, cieľ je španielske pobrežie.