24. marec – Hiva Oa. Po 22 dnoch sme opat na zemi a ucime sa chodit. Chodi mi po rozume vtip ako tackajuci sa starsi pan na na chodniku vrazi do postarsiej udrziavanej damy a ona ho skrici ze je opity. On jej na to ze nie, ale robil 30 rokov namornika a chodza mu zostala. No a co, vravi ona, „ja som sliapala ulicu 30 rokov svalstvo panvoveho dna na predozadne pohyby pri chodzi nepouzivam!“ Ale to asi poznate. Tie pocity tackavosti na brehu po troch tyzdnoch su naozaj priznacne pre tento vtip.

Ale k plavbe. Atlantik bol ovela narocnejsi. Tam bol silny vietor zo zadoboku aj s vlnami a pekne to hadzalo. Teraz to bolo viacmenej o velkych plachtach, Genakri a Parasailore pri kludnom mori a slnku. Boli samozrejme aj dni so zrefovanym plachtami a kymacanim, dokonca dva dni silneho lejaku a v noci burka s bleskami, ale toho dobreho, pohodlneho bolo ovela viac.

Vyplavali sme nie celkom fit. Marco 4 dni bojoval s horuckami kym to nevzdal a nevzal si odo mna antibiotika. Lubo mal bolesti v klboch ale bez horuciek. Ja som mal horucky dva dni, pomohol paralen a caje. A na Jozka to prislo pri odplavani. Na antibiotika presiel okamzite a rozhodol sa liecit sposobom starych materi. Prednu kajutu kde bol som nazval docasne karantennou stanicou. Vzdy, ked som tam po nieco siel mal som pocit, ze Jozko chce bacile zabit nedostatkom kyslika a udusit. A aj sa mu to podarilo. Po par dnoch bolo lepsie.

Pomaly si uvedomujem rozdiely v na juznej pologuli. Mieto severky nam ukajuze smer juh Juzny kriz, mesiac ked sa zmensuje tak dorasta ako sa vravi a cuva ked sa zvacsuje. Pri splachovani zachoda je vir pravotocivy. A este jeden rozdiel, po tri tyzdne sme nevideli na oblohe lietadlo a na vode lod okrem okrem prveho dna a este jednu rybarku lod, ale to iba na radare.

More je zive a dava nam to najavo. Neustale sa prehanaju okolo nas lietajuce ryby. Podaktore uviaznu na nasej palube a tam ich nachadzame vyschnute. Raz som vybehol dopredu aby so vratil moru cerstveho zabludenca. Na druhy den sme potom vyhodli asi desat kuskov. To nehovorim o krevetach. Po troch tyzdnoch boky lode pri ciare ponoru vyzeraju ako botanicka zahrada a z pod kormidla vyliezaju kraby. Delfiny sme nevideli, ale zopar velkych tienov pod vodou a  dva razy gejziry.

A tie ryby. Ked nahodime, skoro urcite chytime. Najma pri zapade alebo vychode slnka. Pecena ryba, bifteky, salat na sposob tresky v majoneze a bol aj gulas. Ba aj segdinsky. Majonezu robim lepsiu ako Hellmans, ale moja je light

Sme na Hiva Oa, v zatoke Taiohae po policajnom prihlaseni. Technicky sme na uzemi Europskej unie, ale plati tu Polynezske franky.

Ked sme mali oslavu Jozefa, Marco poznamenal, ze Guiseppe je svaty, tak sme na stenu vyrobili prislisnu dekoraciu. Fotka je medzi ostatnymi ktore pridavam.

Lod je v poriadku, len ku koncu som bol na stazni skontrolovat kladky a lana pracujuce pri Parasailore a zistil som ze predny vant je poskodeny. Fotka ilustruje. Takze zajtra nas caka vymena vantu, co nie je robota na zavidenie.

Ozvem sa zajtra, pozajtra, ked sa tu rozkukame.