1. April – ahojte z Nuku Hiva. Vcera rano sme zakotvili v malebnej zatoke na ostrove Ua Pou. Boli sme tam uplne sami, voda bola cista, dedinka na brehu. Den ubehol kupanim, kontrolou spodku lode, oddychom a kuknutim na breh. Miestni su mili, pohodovi ludia, vsetci nas zdravia a usmievaju sa. Jozko stretol jedneho nemca, ktory zije na ostrove 12 rokov. Manfred… priezvisko si nepamatam. Byvaly pilot vrtulnika, co pilotoval stroje pri prevazani stavebneho materialu na priehrade na ostrove a ostal tam zit. Ma dom, buginu, domorodu druzku a je spokojny. Vravel, ze aj kedysi liezol a na ostrove sa lezie. Ostre, skalnate hroty ktore su pozostatkom vybuchu sopky su naozaj vyzvou. Aj su tam vynitovane cesty, tak nam povedal. Da sa to vidiet na fotkach co pripajam. Rano som bol behat, skoro som sa pobil s miestnym psom. Chvilu sme na seba stekali a potom nas rozdelili domaci. Nastastie. Vecer som piekol chleba, nakolko sa nam minul. Mam od dcery recept. Muku so vselicim zamiesam v domacej pekarnicke a necham vykysnut, je to tak jednoduchsie a potom to supnem do plynovej rury. Ten chleba mi pripomina domov svojim teplom, chutou a chrumkavou korou.

Zajtra mame briefing skiperov, poobede nam zatancuju domorody tanec, potom miestne pochutinky a pomaly sa poberieme na Tuamotu suostrovie. Je to 4 dni plavby odtialto, 550 mil. Su to laguny, do ktorych sa da vplavat ked nie su velke prilivove prudy, ale je to dobre vymajakovane, mame GPS, tak hadam v pohode. Predtym proviantna logistika, plyn, voda, PHM a jedlo. Pripojil som foto a samozrejme som si neodpustil zapad slnka spred dvoch dni.