Keď sme predposledný deň na Faerských ostrovoch hostili kávou švajčiara Sonyho, upozornil ma na históriu jednej drevenej plachetnice. Vypýtal som si od neho link na článok, ktorý mi v mobile ukazoval. Neskôr som si ho stiahol a počas plavby na Island prečítal. Príbeh mi vyrazil dych do takej miery, že sa s ním podelím na mojej stránke. A veľmi rád.  Článok je napísaný ako reportáž z návštevy danej lode, ktorú autor článku zahliadol v Kaledónskom kanáli. Ja sa pokúsim to zosumarizovať.

V roku 2000 na každoročnom festivale drevených lodí v meste Risor v Nórsku bola vystavovaná loď menom „Christiana“. Na tom by nebolo nič zvláštneho, keby táto 14 metrov dlhá drevená plachetnica nemala jedinečnú históriu. Ona totiž vstala z popola, vlastne z morského dna.

Christiana bola postavená v lodeniciach v Oslo v roku 1895. 

Navrhnutá ako rybárska loď do tvrdých podmienok Nórskeho mora v každom počasí, získala reputáciu staviteľovi tohto druhu lodí, Colinovi Archerovi. Do roku 1932 slúžila ako ako záchranná loď so svojím typickým znakom na plachte, „RS10“. Po vyradení slúžila ako loď nesúca náklad. V roku 1960 bola prestavaná na jachtu Erlingom Brunborgom a o osem rokov neskôr je odkúpil Richard Cook, ktorý v roku 1975 zomrel pri automobilovom nešťastí. V roku 1977 jachtu odkúpila rodina Peterenovcov, ktorá ju vlastní dodnes. Loď si získala rešpekt na regatách a vo svojej triede drevených lodí v rokoch 1983 a 1987 bola prvá. Sériu úspechov zavŕšila v roku 1988, kedy na Douarnenezovom festivale historických drevených lodí vyhrala prvú cenu za najlepšiu rekonštrukciu. Po ďalších rokoch na mori prišla pohroma. 

9. septembra 1997 počas rutinnej plavby v severnom mori, po zasiahnutí lámajúcou sa vlnou, z nej Christiana tvrdo dopadla na hladinu a začala naberať vodu. Kombinované úsilie lodných čerpadiel a dvoch benzínových púmp nepomohlo a loď sa po niekoľkých hodinách potopila do hĺbky 500 metrov.

Nebola to iba devastačná strata pre rodinu Petersenovcov, ale aj pre nórsku námornú tradíciu, nakoľko Christiana nebola obyčajná loď. Je to záchranný čln Colina Archera a ani to nie je všetko. Týchto lodí sú, vlastne doteraz boli, iba tri originály. Christiana počas svojej tridsať sedem ročnej kariéry išla pomáhať 2881 plavidlám, zachránila 90 lodí pred stroskotaním a 257 ľudí od istej smrti.  To všetko je zaznamenané jej sesterskou loďou „Oscar Tybrina“.

Rodina Petersenovcov ale nenechala skončiť históriu Christiany na tomto mieste. Cez kontakty s ropným priemyslom si najali podmorský robot a podarilo sa lokalizovať vrak. Neuveriteľné, Christiana sedela v bahne v polohe, akoby sa nachádzala plávajúc na morskej hladine. Akoby čakala na záchranu, povedal Carl Emil, jeden z Petersenovcov.

Trvalo osemnásť mesiacov plánovania a presvedčovania kým 3. mája 1999 ku vraku prišla ropná výskumná loď a zdvihla Christianu z morského dna. Prišlo sa aj na to, prečo sa loď potopila. Jedna zo sťažňových podpôr bola skonštruovaná namiesto z jedného kusu dreveného trámu z dvoch kusov v rozpore s tým, ako naprojektoval Archer. Jeden z nich sa pri páde na vlnu ulomil a na trup pôsobil ako páka a urobil tak dieru v trupe.

Bola to malá chyba, ale o 102 rokov neskôr to stačilo, aby sa loď potopila. Nasledovala dvanásť mesačná rekonštrukcia, počas ktorej sa vymenilo 30% obšívky, 40% tesariny a poškodenú podperu sťažňa. Sťažeň bol zosilnený oceľovými plátmi. Keď sa Christiana objavila v lete 2000 v Risore na výstave lodí, nedalo sa rozoznať, že bola takmer dva roky v slanej vode na morskom dne v hĺbke 500 metrov. Iba pár odretých dier na schodíkoch do podpalubia, úmyselne zanechaných ako spomienku na jej dvojročný pobyt.

10. mája 2000 bola Christiana spustená na vodu a odvtedy brázdi severné moria.