Plavba z Čierneho mora do Egejského je výzvou. Vyžaduje si dôsledné plánovanie z viacerých dôvodov. Prvý pes je zakopaný v Turecku. Zjavne to nie je krajina, ktorá priam srdečne víta jachtárov na vlastnom kýle. Kto sa tam chce plaviť, loď si radšej požičia. Kto chce prísť po vlastnej osi, musí zniesť zložitý prihlasovací proces, ktorý zariadi miestny agent, vôbec nie lacný. Mesiac staré správy od nemeckej posádky, sprostredkované cez Errola, hovoria až o 1000 eurách. Okrem financií je problém v denníku plavby, ktorý treba zaplatiť na začiatku plavby v Turecku. Cena okolo 500 eur. Státia v maríne si treba nechať potvrdiť, je to dôležité pri opúšťaní krajiny. Ďalším klincom do rakvy je nielen mať fekálny tank, ale aj potvrdenie, že bol vyprázdnený. To nevravím o takzvanom modrom tanku, teda nádrži, do ktorej ide použitá voda z kuchyne. Na tom vraj ale orgány netrvajú.

Všetko, čo som opísal, mám zo zdieľaných skúseností iných jachtárov a z knihy mudrcov o Tureckých vodách. Nič z toho sme my na našej Trintelle nezažili. Existuje totiž aj iná možnosť. Z Čierneho mora do Egejského cez Bospor a Dardanely sa pláva medzinárodným koridorom, systémom separovanej dopravy. Pokiaľ plávame v tomto systéme, nemusíme robiť žiadny z vyššie uvedených komplikovaných procesov, sme sťaby v medzinárodných vodách. Dokonca je povolené zakotviť alebo uviazať sa v maríne za účelom oddychu. Posádka ale nesmie opustiť loď.

Druhý zakopaný pes je v prúdoch. Nie v tých prílivových, ale „gravitačných“. Mudrci píšu, že hladina Čierneho mora je v priemere o 40 centimetrov vyššia ako je Stredozemné more. Dôvod je pritekanie veľkých vodných tokov Dunaj, Dneper, Dnester a Don. Keby voda z Čierneho mora neodtekala do Stredozemného mora, jeho hladina by za rok stúpla o jeden meter. Fajn. Prúdy máme za sebou. Ale pozor, vietor nám tiež musí fúkať do chrbta. Ak fúka proti prúdu, dokáže poriadne skomplikovať život.

Máme šťastie. Predpoveď počasia na nasledujúce dni je viac ako priaznivá. Zadný vietor do rýchlosti 20 uzlov, slnečno. Vzhľadom na to, že je už november, na podmienky, ako sú teraz, by sme možno čakali dva týždne. Sťažeň a plachty máme, vyrážame. Ale…

A sme pri treťom zakopanom psovi. Bospor, Marmarské more a Dardanely sú veľmi silno vyťažené vodné cesty, kde každú chvíľu prefrčí náklaďák. K tomu miestne trajekty, rybárske a výletné lode a miestne súkromné lode plávajúce z miesta A do miesta B. A zrazu je z toho solídne slušný chaos. Ale my máme plán. Vyrážame vo štvrtok 24. októbra na obed. K Bosporu to je 180 míľ, dve noci a deň. Pred 15 míľ dlhým Bosporom budeme v sobotu  ráno a prejdeme ho za svetla. 100 míľ Marmarského mora preplávame tak, aby sme pri východe slnka v nedeľu ráno boli pred 35 míľ dlhými Dardanelami. V nedeľu poobede sme pri vstupe do Egejského mora. Ďalších 40 míľ na Limnos, kde by sme mohli byť v noci z nedele na pondelok. Takmer 400 míľ naplánovaných, počasie praje, radosť vyraziť.

Vo štvrtok ráno si doprajem krátky bicykel po pláži, v turistickej mekke „Mamaia“, a dojedáme palacinky z predošlého dňa.

Peter zaplatil marínu, za tri dni a tri noci to bolo neuveriteľných 48 eur, vrátane vody a elektriny. Tieto skazené maniere by sa mohli preniesť do Stredozemného mora. Raz darmo… dopyt a ponuka. Pred obedom voláme políciu, treba sa nám odhlásiť. Za chvíľu sú tu, opäť moja lodná pečiatka dáva punc hodnovernosti celému dokumentu. Mimochodom, kdekoľvek sme v Rumunsku zastavili, či už pri komore, v kanáli Černavoda pri oboch komorách, objavili sa policajti. Kontrola dokladov prebehla vždy veľmi slušne. Odväzujeme sa, opúšťame prívetivý prístav Tomis, kde nám veľa vecí uľahčil Adrian. Ďakujeme.

Opatrne a postupne vyťahujeme prednú plachtu, na lodi sme prvýkrát pod plachtami, chceme zistiť, ako sa správa vo vlnách. Pocit je dobrý, robíme cez 5 uzlov. Loď stabilná, kormidlo sa nenamáha, dôsledok dlhého kýlu.

Zahajujem to, čo mi dlho chýbalo, hygienu. Tú v slanej vode som si vždy užíval.

Máme aj sprievod, až do západu slnka sú pri nás delfíny.

Noc bola kľudná, nákladné lode sa pohybovali v reťazi niekoľko míľ od nášho ľavoboku. AIS alarm bol spustený, s Peťom sme sa voľajako prestriedali, nedospavosť necítime. Okrem požiadavky vo vysielačke, aby sme sa identifikovali a zapriania šťastnej plavby, sme žiadne iné vyrušenia nemali. Piatok prebehol bez zmeny, akurát vietor trochu pridal a my sme málinko zrefovali. Pohoda. V sobotu ráno, pri východe slnka, sme pred Bosporom, vchádzame do tureckých vôd.

Žltá vlajka s tureckou na našom sťažni signalizujú našu prítomnosť v tureckých vodách a skutočnosť, že sme neprešli vstupnou procedúrou.

A to sme už uprostred frmolu v 15 míľ dlhej Bosporskej úžine.

Na konci úžiny po pravoboku míňame Istanbul, ktorého čarovnú atmosféru precítime niekedy v ďalekej budúcnosti.

Sme v Marmarskom mori, máme tretí západ slnka, odkedy sme vyplávali.

Držíme sa na pravom okraji systému separovanej dopravy. A má to dôvod. Nehrozila nám žiadna kolízia. Až na jednu loď, ktorá sa k nám zozadu blížila, pričom sme netušili, či nás vidí a ako sa nám vyhne, alebo ako sa jej budeme vyhýbať my. Čas blízkeho stretnutia prvého druhu sa blíži, volám loď vysielačkou. Jej meno vidím na AIS. Komunikácia veľmi slušná, loď uhýba a míňa nás po našej ľavej strane. Alarm sa nám cez noc spustil niekoľkokrát, ale všetko už bolo bezpečné. Hustotu okolo nás krásne zobrazuje obrazovka AIS ICOM.

Opäť to vyšlo. V nedeľu ráno sme pred Dardanelami. Vietor prifúkol, je okolo 25 uzlov. Pôvodný windmeter na lodi som demontoval, nový nemám. K určeniu rýchlosti vetra mám anemometer a strelka na zábradlí mi ukáže smer. To stačí. Plachtu zrolujeme, v Dardanelách je zakázané plávať na vietor. Aj keď nás to nutká vytiahnuť, nechceme provokovať. Doteraz nás nikto nekontroloval, neoslovil, radšej nech to tak ostane. Prúd je cítiť, občas ideme 7 uzlov oproti dnu. To sme už pri vstupe do Stredozemného mora, teda toho Egejského.

Posledných 40 míľ a v pondelok, krátko po polnoci, hádžeme kotvu v prvej možnej zátoke chránenej proti severovýchodnému vetru na ostrove Limnos. Ráno budeme pokračovať na západné pobrežie, do hlavného mesta ostrova Mirina.

Vyspatí sa budíme v pondelok 28. októbra 2024 do prekrásneho rána. Už som zabudol, ako to vyzerá, v Grécku som bol naposledy v roku 2018.

Peťo, v úlohe nezničiteľného elektrického kotevného navijaka, dvíha kotvu a o tri hodiny pohodlne kotvíme v krytom, veľkom prístave Mirina, na západnom pobreží ostrova.

Naše prvé kroky vedú na políciu. Je tam iba pohotovostná služba, 29. október majú Gréci štátny sviatok. Deje sa ale pár telefonátov. Všetko ok, z EÚ sme nevyšli, ale máme prísť zajtra čosi podpísať, vypísať a zaplatiť. Dostali sme aj link na stránku, kde sa prihlásime a zaplatíme poplatok za plavbu v gréckych vodách. Ďalšie kroky vedú do reštaurácie, kde si doprajeme miestnu špecialitu… tzatziki.

To už je večer, ukladáme sa spať. V utorok 29. októbra si idem ráno zabehať obvyklých 5 kilometrov, pri návrate vybehnem ku kaplnke nad zálivom a kochám sa tou nádherou.

Návšteva polície, poplatok 15 eur za spracovanie a hotovo. Sme oficiálne v Grécku, ideme sa motať. Nad mestom vidno hradby bývalého opevnenia, šliapeme hore a výhľad stojí za to. Dokonca vidíme srnky a jeleňa.

Zastavujeme sa v elektro obchode a kupujeme žiarovku na 12 voltov, ako dočasné riešenie svetla nad varičom. To pôvodné dožilo, asi ťažko tu zoženieme náhradnú trubicu do 50 rokov starého svetla. Ako inak, dobroty v potravinách si nenecháme ujsť. K lodi sa vraciame pri západe slnka.

Pred večerou Peťo osadí nové svetlo. Je to naozaj skvost, škoda to bude meniť. A svieti parádne. Čo by sme si bez šedej pásky počali?

Šťúram sa po stránkach Korintského prieplavu. Dozvedám sa, že posledný možný termín na preplávanie je nedeľa 3. novembra 2024. To aby sme tam vtedy boli. Loď chceme nechať v Jónskom mori, v maríne Messolonghi. V plavbe do Gibraltáru chceme pokračovať vo februári nasledujúci rok a Jónske more je dobrý odrazový mostík. Ak nestihneme Korintský prieplav, budeme musieť oboplávať Peloponézsky polostrov. Na mori fúka vietor správnym smerom, severovýchod. Akurát jeho rýchlosť je 30 uzlov, v nárazoch o čosi viac. Do prieplavu je to 200 míľ, v piatok vietor už bude pomaly sadať. Za dva dni tam budeme, na kotve v prístave Mirina ostávame ešte dva dni. Dlho spíme, vyvárame, nakupujeme a robíme drobné opravy. Ja som vytiahol svoju skladačku a oba dni som si výborne zajazdil.