Pokiaľ sme si mysleli, že v maríne Tomis si odpočinieme po trojtýždňovom, inak nádhernom tripe po Dunaji, podľahli sme márnivosti. Adrian po privítaní a prednesení prosby o žeriav zdvihol telefón a o chvíľu sme čelili otázke, či chceme žeriav už dnes poobede alebo v utorok o deviatej ráno.
To mi spadla sánka. Takú promptnosť som nečakal. Namiesto odpočinku, návštevy múzea či komorného koncertu, ktorý by sa v meste možno večer konal, sa púšťame do práce. Všetko, čo bolo na sťažni priviazané, prilepené či primontované, musíme odmontovať, oddeliť, bicykel a čln na mólo, rahno a peň na palubu tak, aby sme o to mohli neustále zakopávať. Je k udiveniu, koľko slučiek, zaťahovacích šlingní, elektrických sťahovacích plastových pások sme dokázali v Bratislave osadiť. A koľko metrov šedej pásky sme museli odstrániť. Poriadne sme tú robotu ofrflali, ale ku koncu dňa je sťažeň pripravený. Sálingy namontované, pevné a voľné lanovie už iba čaká na svoje miesto v zostave.
Anténu vysielačky sme dali do správnej polohy, kábel sme od komunikačného prístroja odpojili, vytiahli z útrob lode a pripevnili pri päte sťažňa.
Hádam sme pripravení na zajtra, aj keď čosi sa určite objaví. Obaja skrývame obavy, sťažeň ani jeden z nás zatiaľ nestaval. No… všetko je raz prvýkrát a my si veríme. Dvanásťmetrový sťažeň hádam zvládneme. V neďalekom obchode kupujem mrazené rezne so syrom. K tomu urobím ryžu a ukladáme sa spať.
Ďalšie prekvapenie máme hneď v utorok 22. októbra ráno. Žeriav prišiel na minútu presne. Loď je už s asistenciou Adriana pristavená na móle, kúsok od maríny. Proces sa začína.
Loď bola robená starou školou. Predný, zadný a dva hlavné bočné vanty (oceľové laná) sú poistené dvoma prednými a zadnými podsálingovými vantami. Sťažeň je hore, nám sa darí uchytiť jeho pätu v púzdre. Nasledujú štyri hlavné uchytenia. Bočné, predný a zadný vant.
Sťažeň drží, ale vyskytla sa malá patália. Slučka, na ktorej visel sťažeň, sa zasekla pod sálingami a nejde dole. Okamžite organizujem záchrannú akciu. Z dvoch metrov lana si vyrobím jednoduchý sedák, chalan ma vešia na hák a odtransportuje k sťažňu. Už iba „odkapčať“ a nechať sa spustiť.
Vyplácame žeriavnika, celé to stálo 250 eur. Pridávam bonus, krabičku praliniek. Potrasenie rukou, Adrian odchádza za svojimi povinnosťami. Má sa mu vrátiť žena po dvoch týždňoch, vraj má čo upratovať a musí aj nakúpiť. S Peťom sme pri lodi osameli. Púšťame sa do finalizácie, pričom polovicu času zaberie dumanie, čo, kde a kam, a polovicu samotný výkon. Najprv podsálingové laná, potom všetky oceľové laná tak, aby sťažeň stál rovno ako svieca. Očná kontrola zboku, drážka na vedenie hlavnej plachty slúži ako kontrola, či sa sťažeň voľajako neohýba.
Nasleduje rahno. Z lode vyberáme rôzne kladkostroje, kladky a kusy lán, o ktorých som predtým nemal potuchy, kam čo patrí. Všetko drevo. A všetko má zrazu svoje miesto, ako keď skladáte puzzle.
Nasleduje hlavná plachta so vzperami.
Predné plachty som vzal z domu dve, ktoré boli k lodi pribalené. Staršia, hrubšia vyzerá spoľahlivo, ale na sťažeň sme dali úplne novú, tenkú genu. Je ľahká, v slabšom vetre predpokladám, že udrží tvar. A má aj väčšiu metráž.
Hlavná plachta bola tiež pribalená v páre, ale kvôli úspore miesta som vzal iba jednu. Doma ostal aj genaker a spinaker. Aj s rukávom. Mám pocit, že iba hodnota plachiet vyjadruje polovicu kúpnej ceny lode. Raz darmo, holandská jachtárska pedantnosť. Je hotovo, dokonca aj peň si našiel svoje miesto na sťažni. Kopa vecí z vnútra lode odišla, upratujeme a vraciame sa na svoje miesto v maríne, vedľa lode Adriana.
Máme celkom dosť. Aj keď je októbrové slnko, ale celý deň na ňom nám dal zabrať. Sme na výsosť spokojní, máme sťažeň a schopnosť plávať. V obchode som si predošlý deň všimol mrazený vyprážaný syr. Večera bola opäť raz zdravá.
Opäť raz máme šťastie. Vychádza okno v počasí, pre nás ako stvorené. Od stredy 23. októbra je predpoveď severovýchodný vietor 15 – 20 uzlov, občas bezvetrie. A slnečno. Nedá sa čakať, že v tomto ročnom období sa takáto príležitosť vyskytne bežne. A my sme rozhodnutí ju využiť. Deň „D“ je ale až vo štvrtok, čaká nás ešte pred odchodom toho dosť. V stredu ráno si idem konečne zabehať.
Kým čakáme na Adriana, ktorý nám urobí taxík, periem. Dva kusy na stred tela, dva páry na spodné končatiny, tričko a pyžamo.
Adrian nás dovezie k benzínke, kde tankujeme, pokračujeme do Kauflandu a končíme u neho doma. Ja pri káve, Peťo si dal „dobrovoľne“ dvakrát dva deci červeného.
Ešte nekončíme, meníme olej v motore, je čas. Minieme popri tom zopár metrov kuchynskej rolky a k záveru aj jar na eliminovanie niekoľkých kvapiek použitého motorového oleja. Nechápem, kde sa tu vzali…
Vo štvrtok 24. októbra ideme. Ukladáme sa na spánok, budú to štyri dni plavby, ktovie, ako sa vyspíme. O samotnej plavbe, taktike, ako a prečo, napíšem nabudúce.