16. júl 2019 – Ahojte, sme 60 míl od Illulissatu, 200 míľ na juh od miesta nášho pôsobenia. Začnem ale poporiadku, nech doženiem obsahovo súčasnosť.

Upernavik

Upernavik v preklade znamená „Miesto príchodu jari“. Je to najsevernejšie miesto v Grónsku, ktoré má plnú vybavenosť. Je tu dobre vybavený supermarket, kde je aj miestna pekáreň s chutným chlebíkom. Je tu malá nemocnica, pošta a na kopci nad osídlením je celoročne prevádzkované letisko. Vedľa nás na móle sa dá nabrať palivo a neďaleko je stanovište, kde sa dá zaobstarať plyn. Žije okolo tisícdvesto obyvateľov, z ktorých veľká vačšina sú potomkovia pôvodných obyvateľov Grónska, ale stretneme tu aj bledé tváre. Jeden z nich je aj jediný taxikár v meste, Joachim. Je to nemec, žije tu už dvadsať rokov a ako vraví, nemenil by toto miesto za nič na svete.

Sadám mu do auta s plynovou bombou, a ideme do miestnej stanice plynu. Tam sa dozvedám, že plyn tu neplnia a bombu s takým uzáverom nemajú, teda nevymením. Situáciu som nakoniec vyriešil celkom k spokojnosti. Kúpil som tri malé, dvoj kilové bomby, s redukciou na náš európsky ventil.

Na druhý deň, 8. júla sme sa ráno s Ralfom vybrali na potulky a bolo na čo pozerať. Chalani ešte spia, liečia si smrteľnú mužskú chorobu, ktorú dostali odo mňa a Ralfa – soplíky.

Dajú sa tu vidieť dopravné prostriedky všetkého druhu, zimné aj letné, luxusné a aj na ľudský pohon. A aj vrakovište lodí.

Dokonca sme si dokázali naladiť miestne rádio, kde hrali domáci aj zahraniční interpreti.

Nadišiel čas upratovania a údržby. Otvorili sme podlahu a Ralf s Martinom ju vytreli do sucha. Kondenzovanej vody bolo zo päť plných vedier.

K benzínovej pumpe sa kvôli pre nás plytkej vode nedalo prísť a Gabo s Mišom a Silviou si trénovali ruky nosením paliva v bandaskách. Otočili sa s osemdesiatimi litrami štyrikrát. Popritom vždy natankovali a doniesli aj vodu.

Vyvesili sme epedy a spacáky a Mišo bol kúpiť protiplesňový sprej. Epedy totiž začali naberať trávovo-zelenú farbu.

Kým sa tankovalo vysušovalo dno lode, Ja som vymenil olej v generátore.

Poobede Laco odišiel a nasledujúci deň, 9. júla priletel Juro Koreň.

Priniesol si so sebou padák. Pôvodne mal byť Juro s výpravou od začiatku, ale 16  – 28 júna sa zúčastnil pretekov X-Alps,  1138 kilometrov zo Salzburgu do Monaka. Pointa tkvie v spôsobe prepravy. Súťažiaci na prekonávanie vzdialenosti môžu používať iba nohy a padák. Naďalší deň, 10. júl sme sa odviazali a opustili krásne, ale studené, pohostinné miesto, Upernavik. Vietor predošlého dňa privial pred prístav množstvo ľadových krýh, ktoré naštastie pre malú hĺbku uviazli kúsok od nás. Aj tak, bolo vyplávanie robiac slalom medzi ľadmi a súčasne sa vyhýbajúc plytčinami, tak trošku napínavý. Na sťažeň sme vytiahli Silviu a tá nafotila pekné zábery.