Meškám s článkami, ospravedlňujem sa. Veľa sa teraz venujem práci, k tomu tréning a samozrejme rodina, ktorú si naozaj užívam. Domov sa každý deň vraciam uťahaný a nemám vôľu písať. No a posledný víkend som bol na cyklistickej túre, o ktorej krátko poinformujem najbližšie. Predsa len sa mi podarilo čosi naškriabať.

Skôr než opíšem našu plavbu z Gran Canaria do Karibiku, trocha múdrostí o tomto oceáne, ktoré som povyberal už zo spomínaneho jachtárskeho sprievodcu.

Severoatlantický okruh a jeho varianty sú jedny z najpopulárnejších trás, ktoré jachty podnikajú.

Dokazuje to aj niekoľko stoviek jácht, ktoré je možno vidieť motať sa na Kanárských ostrovoch v období, kedy sa dá vyplávať na západ. Každú zimu, tretiu sobotu v novembri, okolo tristo plachetníc štartuje v ten samý deň v legendárnej rally ARC (Atlantic Rally for Cruisers). Trasa je z Gran Canaria na karibský ostrov Svätá Luciu.

Nezávisle od tejto rally pláva do Karibiku významné množstvo jácht, asi aj väčší počet ako v samotnej rally.

Počet jácht na spiatočnej plavbe, z Karibiku na Azorské ostrovy a do Európy je takmer rovnako veľký, aj keď sa taká hustota, ako na Kanárskych ostrovoch nedá odpozorovať. Plachetnice sú viac roztrúsené, každý pláva nezávisle, aj keď ARC tu je. Tá pláva z Britských panenských ostrovov (BVI – British Virgin Islands) na Bermudu, ostrov Faial na Azoroch a končí v Lisabone, v Portugalsku. Tej sa zúčastňuje v priemere okolo päťdesiat jácht. No a veľa jácht v Karibiku zostáva na viac ako jednu sezónu. Ďalšie ostávajú v Karibiku na viac ako jednu sezónu a niektorí plávajú ďalej na západ, cez Panamu do Pacifiku.

Aj keď je Atlantický oceán a jeho okruh pre jachtárov populárny, neznamená to že je to vždy jednoduchá, bezproblémová plavba. Priemerná sila vetra v pasátoch, teda pri plavbe na západ je štvrtý stupeň Beafourta, teda 12-16 uzlov. To ale neznamená, že sa nestretneme so silnejším vetrom, dokonca aj štyridsať uzlov. Alebo naopak, s bezvetrím.

Plavil som sa štyrikrát na západ do Karibiku z Kanárskych ostrovov. Zažili sme bezvetrie, ale aj tú štyridsiatku. Pri druhej plavbe, v roku 2013 nám vietor dva týždne neklesol pod tridsať uzlov a neraz udrelo štyridsať. Ale pozor! Vietor fúka zozadu, alebo z pravého zadoboku. Okrem väčšieho hojdania sa na vlnách, a pohľadu na vlny predbiehajúce loď sa však nič mimoriadneho nedialo. Trochu zrefovaná predná plachta a stabilita medzi vetrom, lachtou a loďou, priam rovnováha. Plachta je napnutá pod náporom vetra, radosť pozerať, ako pribúdajú uplávané míle. A keď loď začne na vlnách surfovať, máte pocit, ako by ste nad vodou leteli.

Bezvetrie je opačná strana mince. Okrem tiahlych vĺn oceán vyzerá ako zrkadlo. Vtedy nám ostáva len čakať na vietor, čo môže trvať aj niekoľko dní, alebo naštartovať motor. To tiež nemusí byť na zahodenie, naopak. Dobijú sa baterky, loď sa nekýve a navaria sa tie najlepšie dobroty. Poperie sa, uprace sa, hudba, čítanie, nádherné západy slnka… Proste to padne veľmi dobre. Jasne, že musíme mať dostatok paliva. Pri prvej plavbe v roku 2009 sme mali bezvetrie päť dní a napredovali sme s použitím motora. 5 x 24 x 2,5 = 300 litrov z nádrže. To už je dosť veľká daň za pohyb bez prírodných síl. Preto je nutné myslieť na dostatok nafty.

Vietor v Severnom atlantickom oceáne:

Vzduch v Severnom Atlantiku cirkuluje v smere hodinových ručičiek. Severne od 35°N, (severnej zemepisnej šírky) prevláda juhozápad-západný vietor. Medzi 30-40°N sú vetry premenlivé a slabé, ak nie bezvetrie. Sú to takzvané “rovnobežky koňa”, ktoré oscilujú na sever a juh v závislosti od ročného obdobia. Cirkulácia vzduchu v smere hodinových ručičiek je výsledkom dvoch faktorov v severnom Atlantiku. Je to Azorská tlaková výš a Islandská tlaková níž.

Južne od Azorskej tlakovej výše s centrom okolo Azorov prevláda východný, severovýchodný vietor, ktorý má najväčšiu silu v zimných mesiacoch od novembra do marca, pričom sila vetra kulminuje v januári a februári. A to je náš pasát, potrebný na preplavbu Atlantikom smerom na západ. Nájdeme ho v severných zemepisných šírkach od 2-4° do 30-35°. Všeobecne ale platí že plávať treba 10-20°.

V letných mesiacoch Azorská tlaková výš je viac severne a ovplyvňuje počasie v Európe.

Situácia v novembri

Situácia v máji

Samozrejme, je dôvod prečo to funguje takto. Na tejto stránke sa ale tomu nebudem venovať, kto chce, si to dokáže vygúgliť. Azorská tlaková výš a cirkulácia vzduchu je výsledkom prúdenia vzduchu v atmosfére a pôsobením Coriolisovej sily, na severnej pologuli.

Ono by sa vlastne za normálnych okolností dalo na západ cez Atlantik plávať celoročne. Ale… Brázda nízkeho tlaku vznikajúca na západoafrickom pobreží postupuje na západ ku Capverdským ostrovom, kde zoslabne a skončí. To ale platí vtedy ak povrchová teplota vody je pod 27° Celzia. A to je v zimných mesiacoch. V lete je povrchová teplota vody nad touto hodnotou a tlaková níž namiesto toho aby zanikla, berie si vlhkosť z hladiny a naberá na sile. Putuje na západ, silnie a kým príde ku Karibiku, je z nej tropická búrka, či dokonca hurikán. A nie je to ojedinelý jav. Frekvenciu týchto anomálií ukazuje nasledovný graf.

No a tu sú trasy, ktorými sa tieto prírodné pohromy uberajú.

Takže… Z Kanárskych odtrovov do Karibiku by sme nemali vyplávať skôr ako v polovici novembra a z Karibiku sa treba poberať začiatkom mája, kedy začínajú byť poveternostné podmienky a vietor na plavbu späť priaznivé. Ja som plával do Karibiku v dva razy Decembri, dvakrát v marci. Nezaregistroval som žiaden veľký rozdiel. Plavba späť je náročnejšia, ale o tom keď na ňu na tejto stránke príde.

Ešte poznámka na záver: Otepľovanie planéty bude mať aj za následok skoršie ohrievanie hladiny oceánov nielen v Atlantiku, ale aj v Pacifiku a v Indickom oceáne. Samozrejme aj neskoršie ochladenie. Tak to budeme mať hurikánové obdobie dlhšie. Utrpí tým celý svet a to nemám na mysli jachting.

Nabití týmito vedomosťami sme boli pripravení v decembri opustiť kanárske ostrovy a nabrať kurz na západ