24.júna 2019 – Z odchodu v piatok nakoniec nič nebolo. Na kotvište Cape Code by sme podľa predpovede prichádzali vo vetre 30 uzlov oproti a v noci by sme asi dávali pozor, či nás nesfúkne z kotvy. Vietor v nárazoch cez 40 uzlov nám veštili sudičky. Od soboty ďalších päť dní má byť dobre, rozhodli sme sa teda plávať stadiaľto do Lunenburgu v Novom Škótsku v jednom kuse. Je to 360 míľ, v utorok by sme tam mali byť.

Vo štvrtok sme ešte raz vyrazili na nákupy, vlastne to boli iba rifle „Wrangler“ čo boli predmetom môjho záujmu. Kvalita za dvadsať dolárov, no nekúp to. Cestou späť ma upútala značka na monument Joshuu Slocuma.

Tento Američan ako prvý jachtár v histórii moreplavectva v rokoch 1895 -1898 sám oboplával svet. Dokázal to v na svojej jedenásť metrovej plachetnici „Spray“, ktorú si prerobil z rybárskeho člna. Pútač sme síce videli, ale nech sme sa akokoľvek snažili, monument sme nenašli. V jachtárskom obchode sme si vyzdvihli a zaplatili kondenzátor výroby USA, ktorý vymeníme za ten starý, výroby Rumunsko.

Nemôžem ale na neho povedať krivého slova, slúžil poctivo cez dva roky. Na lodi sme zapojili do generátora nový kondenzátor

Naštartoval som to, chvíľka napätia…

a odpoveď si sami domyslíte.

Je to veľká úľava, keď viem, že elektriny si vieme vyrobiť dostatok, aby sme si kúrili elektrickými ohrievačmi. Mám na lodi aj samostatné naftové kúrenie, ale bol by to už iba jeden systém. Ak by aj ten zlyhal, a raz som to už opravoval, bola by nám zima. Časy, kedy som si myslel,že moje telo sa dá skloňovať poda vzoru „Chlap Hrdina Dub Stroj“ pominuli. Trpiac mojou bezpečnostnou paranojou som sa rozhodol kúpiť benzínový generátor. K nemu dokúpime elektrický ohrievač na 120 Voltov a keď tu zoženieme aj menič, na 230 Voltov, budeme môcť dobíjať aj lodné batérie. V jachtárskom obchode nám ochotný predavač zohnal odvoz do Lowe´s, čo je čosi ako miestny Baumax.

Tá ochota ma príjemne prekvapila, je to asi výsledok toho, že tu, v maríne a okolí sme čosi, čo sa len tak ľahko nevidí. Správa, že sme priplávali z Európy a mierime do Grónska sa rýchlo rozšírila. Ľudia v maríne nás zdravia, spovedajú a podávajú nám ruku. A keď sa dá tak pomôžu ako teraz. Ralf si najprv zmýlil produkt,

Ale potom se to správne už našli. Nemali ale elektrické ohrievače, vraj kvôli zime sa vypredali. Musíme to zohnať v Halifaxe, v Kanade.

Na lodi sme generátor spojazdnili spojazdnili a vyskúšali. Všetko ok, už len odísť. Teším sa, že už nebudem musieť chodiť sa odhlasovať a prihlasovať všade, kam prídem. Aj keď úradnici boli fajn a nápomocní, predsa to len bola otrava. Som možno rozmaznaný zo Stredozemného mora, kde takmer všade, kde pristanem som doma, v Európskej únii. Okrem Afriky, samozrejme a tam sa nehrniem. Moji známi v Amerike sa všetci čudovali a považovali prihlasovanie -a odhlasovanie sa za zbytočnú šikanu. Dokonca aj colníci sa niekedy divili, že nemám Permit-povolenie k plavbe v amerických vodách. To by mi stačilo iba telefonovať na na colnú a pobrežnú stráž, kde práve sme. Dokonca tu, v New Bedforde mi ten chlapík, čo nám posunul dátum odchodu o tri dni, povedal, že povolenie k plavbe Slovensko nemá, lebo nemá ho ani USA v slovenských vodách. USA ho od nás tak skoro nedostanú, lebo my more ani ten oceán nemáme, znela moja odpoveď. Sme teda na palube, zvonka vyzerajúc takto

pripravení zajtra, v sobotu, 25.mája 2019 vyplávať smerom na Nové Škótsko do Kanady. Držte palce