4. marec (vložené) – Plavba okolo Pennusu trvala deň a kus noci. Keď sme sa vrátili späť do kanálov, udrela “jar”, aj keď dátumovo tu bolo pokročilé leto.. Plavba vyzerala nasledovne.

Po oboplávaní polostrova “Pennus”

Späť do kanálov a

potom stále na sever.

Konecne bolo teplo a slnko.

 

 

Lodí pribúdalo

a Hanička mala horúci kúpeľ.

Krajina je stále nádherne divoká. Blízkosť hôr je stále cítiť v studenom vzduchu po západe slnka.

 

je vidieť rybárske chovné stanice,

a aj obydlia a farmy.

No a prvá marínka  100 míľ od Puerto Montt, kde sme sa prihlísili do krajiny a doplnili PHM

a na noc sme pokračovali,

kým sm sa nepriviazali v jednej z troch marín v Puerto Montt.

A už iba rozlúčka z lietadla a

zvítanie sa s rodinou.

Záver – Spoznať pobrežie Čile od kanála Beagle až po Puerto Montt je úžasný zážitok. Nedá sa povedať, že príroda je temer nedotknutá. Ona je úplne nedotknutá. Čosi tak majestátne a nádherné sa len tak nevidí. Keď sa k tomu priráta história spojená s objavovaním tejto časti sveta, zostáva iba obdiv. Dokáže to tu byť ale poriadne tvrdé a divoké. A nie iba občas, ale každý týždeň. Kopce okolo kanálov a kotvíšť zdržiavajú vietor, ktorý sa “nakopí” a potom z nich prudko padá naberajúc rýchlosť. Je to ako Bora v Chorvátsku, niekoľko násobne umocnená a častejšia.

Všetko sa dá ale zvládnuť, Loď musí mať motor v perfektnom stave, nakoľko plavba z juhu na sever je stále proti vetru. Treba mať dostatok paliva na minimálne na 1300 míľ. Celá pavba obnáša práve túto vzdialenosť a musíme počítať s naftou minutou na kúrenie, ak teda nejaké máme a je naftové. Veľa PHM sa minie jalovo, teda keď nás prepadne silný vietor a my sa musíme proti nemu “brodiť” jedným uzlom niekoľko hodín, kým sa dokážeme schovať na kotvisko. V horšom (lepšom?) prípade sa musíme vracať niekoľko míľ na kotvisko, ktoré sme ráno opustili. Najbližšia možnosť dostať sa k nafte je v Puerto Eden a vyjde dva razy tak draho.

Kúrenie spraví život na palube nielenže znesiteľným, ale príjemným. Pravda, dá sa plaviť aj bez kúrenia, ale načo si zbytočne dokazovať a čo sme to mali ťažšie než ostatní na úkor zdravia a nepohody? Šaty nie sú vlhké, mokré veci sa sušia v teple. O čo pohodlnejšie je nebyť stále naobliekaný.

Jedlo je vecou chute každého z nás. Zásoby by mali byť ba niekoľko týždňov podľa toho na ako dlho plavbu plánujeme. Je dobré mať rýchlo pripraviteľné teplé jedlo, keď nie sme v ideálnych podmienkach a variť sa nikomu nechce. Vtedy chutí všetko teplé, instantná polievka, či zohriata konzerva.

Voda sa podľa môjho názoru ľahko dá doplniť z nespočetných potôčikov a vodopádov. Odsolovač, ak je na palube, môže odpočívať. 

Vedieť aké počasie nás čaká, znamená ušetriť si kopu stresových situácií, vyhnúť sa možným škodám a určite ušetriť kopu PHM. Dnes to veľmi uľahčuje “IRIDIUM-GO”

Je to wifi router sťahujúci zo satelitu dáta rýchlosťou 2 a pol Kb/s, bezplatne, bez obmedzenia. Gribový súbor s počasím má cca 300 Kb, sťahovanie trvá teda asi dve minúty. Mobilný telefón spojený cez Wifi stiahne dáta a cez aplikáciu si kukneme čo nás čaká. Prípadne to isté v PC a je to omnoho prehľadnejšie. Sfotená stránka aj s inými zaújmavými informáciami sa dá nájsť v PDF katalógu “shipshop.de”, táto konkrétna strana je 64.

Kotvenie v zátokách je bezpečné, pokiaľ si dáme záležať na vyviazani sa na breh. Na tento účel musia byť na lodi 4 kusy 100 metrových lán.

Aj keď Jirko mal hliníkový čln, myslím si, že gumák stačí. K tomu spoľahlivý závesný motor a dostatok benzínu.

Aj keď som už tuto fotku

dával, opakovanie neškodí. Bez sprievodcu v tejto oblasti sa existovať nedá. Popis zátok a ich kresby uľahčujú navigáciu. Aj keď v ňom píšu, že španielčina je nutná, s angličtinou na kontrolných staniciach sme si vystačili. Je dobré mať v peňaženke aj dostatočné množstvo čílskych pesos na nákup nafty, či potravín. V prvých obývaných miestach platobné karty veľmi nejdú a doláre miestni nechcú.

To sú hádam všetky poznatky, čo som si odniesol z plavby v Chile.