24. február (vložené) – 1. februára 2017 sme zakotvili v Puerto Eden, ale iba na pár hodín. Krátko po tom, čo sme sa na kotve ustálili prišiel gumák a na ňom dvaja príslušníci “Armady” – tak sa u nich volá námorníctvo.
Kontrola prebehla k obojstrannej spokojnosti a námorníci radi zapózovali. Prišiel čas ísť po 10.tich dňoch na breh.
Prechádzka týmto “bohom zabudnutým miestom” stála za to. Do nových lodí sa investuje
a tie staršie miestni vyťahujú na breh
Bývanie v domoch na pilotoch je bežné .
a aj tu je strážny pes
Asi stráži maliny.
Miestna nemocnica
a miestny suchý prístav
Spomienka na vianoce
a aj Betlehem.
Domáce zvieratká aj tu majú svoje miesto.
Kaplnka pri vchode do zátoky,
na záver spoločná fotka
a plávame ďalej.
Pokračujeme na sever do Golfo de Penas a za ním sa vraciame späť do kanálov, ako je to vidieť v mapách “Navionics”
Konečne stretávame aj plachetnicu.
Sú to američania a po krátkej konverzácii sa dozvedáme, že idú z Puerto Montt a po dvoch týždňoch majú prvý krát pekné počasie. Aby som nezabudol, pekne znamená, že neprší. K večeru, po plavbe úzkymi, ale dobre vyznačenými kanálmi
prichádzame do malebnej zátoky (bod 55), “Bahia Halt”.
Opäť rituál s uviazaním sa k brehu.
No a po desiatich dňoch som sa odhodlal na slanú hygienu vrátane umytia vlasov. Tá voda bola tak studená, že som svoje rozhodnutie ihneď oľutoval, potom si to ale plne vychutnal.
Ďalší deň, 2. februára sme odbočili do vedľajšieho kanála (bod 40). Zblízka sme sa pozreli na ľadovec “Fiordo”. Fotky hovoria za seba.
Cestou k ľadovcu a späť treba dávať pozor na osamelé kryhy. Táto na fotke má určite viac ako 2 tony a zrážka s ňou by asi spoôsobila riadnu komplikáciu v lepšom prípade.
Míňame volavku, ktorá ako maják varuje pred útesom
a po nočnej plavbe, pri východe slnka vchádzame do “Golfo de Penas”
Juhovýchodný vietor, okolo 25 uzlov nám fúka zboku a my prvý krát vyťahujeme plachty.
Tak o päť dní dám poslednú časť.