19. jun – Ahojte, napisal som kratky odsek do cl. 34. Nuku alofa. A pridal foto

Na lodi byva niekedy velmi malo casu, veci treba robit okamzite. Ci uz je to refovanie, prisposobovanie sa zmenam vetra, pocasia, nahlej prekazky, alebo lodi. Naraz vlny, ktory volaco vnutri vyvali, vyleje a tak. Alebo sa cosi vytahuje z mora s otaznikom ci je to na jednu, ci tri vecere. Niekedy sa neda robit nic, lebo riadne hupe. Velka vacsina casu je ale pohodova, ked sa plavime s vetrom v chrbte, alebo zadobocakom v prijemnych 10 az 25 uzlov. Samozrejme s adekvatnym oplachtenim. Aj viac je v pohode, clovek chyti rytmus a uz to ani nepride. Na kotve sa da odist za nejakym cielom, alebo byt na lodi. Co s volnym casom?

Jachtari vedia ako to je. Ono je vzdy co robit. Vela cinnosti sa prihlasi samo. Ci uz je to udrzba, lestenie chromu, zametanie, dezinfekcia, sitie, varenie, pranie, holenie a podobne. Zasobovanie, nakupovanie, doplnanie vody a PHM, plnenie plynovch flias. Chytanie ryb. Fotenie a filmovanie. Mimo toho sa da cas travit rozne. Kniha, studium, pocitac ci uz na pracu, alebo zabavu. Sudoku. Debatovanie, kecanie, klabosenie. Sledovanie plavby, kukanie okolo seba a meditovanie. Aj ked na volnom mori po case nie je co pozerat. Ani do ohna sa neda cumiet vecne. Tiez je mozne lezat a pozerat do stropu. Kultivovanim nudy sa cas vlecie a zivot sa relativne predlzuje.

Kedze tento dennik pisem ja, budem pisat o sebe.

Ja som clovek hyperaktivny, neobsedim. Neustale musim nieco robit. Bez ohladu na to ake je pocasie, alebo ci sme na ktove, ci plavame mam zoznam veci, ktore musim denne urobit. Patri sem ranne cvicenie, opakovanie sloviciek a gramatiky z talianciny, citanie mnou predpisaneho mnozstva z talianskej, nemeckej a anglickej knihy. Nedavno som docital Stephena Kinga v anglictine a Jamesa Cooka zivotopis v nemcine. O necely mesiac docitam Soguna od Jamesa Clevela v taliancine. Pocas plavby vediem lodny a radiovy dennik a raz denne zaznamenam polohu do mapy general. Studujem jachtarskych sprievodcov a miest kam mierime. A ked mi ostane cas, zase citam.

Ked sme na brehu, chodim behavat, alebo bicyklovat. Ak sa da, nastartujem korcule, ale to bolo naposledy v Paname. Mam naplanovane mnozstvo kilometrov za mesiac a nemam klud kym si to nesplnim. Samozrejme, poznavanie krajiny kde sme.

Vecer varim. Varenie ma bavi a objavujem v sebe tuzbu poznat tento svet mnohych permutacii. Ak zmiesate dokopy dobre veci, nemoze vzniknut zle. Iba dobre, alebo lepsie. Teraz samozrejme nevravim o chlebe so sardinkou a lekvarom, ale o kombinaciach, ktore prirodzene patria k sebe. Strasne rad peciem chleba.

Vecer pred spanim si pozriem film, alebo jeho cast a liham si so sluchatkami na usiach aby som si vypocul predpisanu davku aktualnej audioknihy. Po nej este nejaku tu pesnicku na dobru noc.

Viem, ze som magor. Ale urobenie povinnosti zo zabavy ma udrzuje v strehu a upevnuje sebadisciplinu, ktora je obcas vystavena tvrdej skuske. Som uz ale vo faze, kedy vynechanie cohokolvek vo mne vyvola vycitky a tieto si neodpustim. Tak radsej urobim co treba. Cas krasne bezi a ja objavujem v povinnosti zabavu, ked som spokojny s uplynutym dnom, tyzdnom, mesiacom.

A este jedna vec. Boj so vzdialenostou. Velmi mi chyba rodina, domov, praca a priatelia. Odlucenost je zjavne moja slabost. Ale to patri k tomu, je to cast dusevnej platby za tuto cestu. Bohaca, to bude more nealkoholickych piv pri krcmovych debatach.

Pripajam ilustracne do galerie “Nuku Alofa-Tonga”foto a foto z opravy autopilota, ktory sme opravili. Bolovypadnute jedno zo 645 ozubenych koliecok. Bezi