Spomienky – Civetta, 2009 – Stredozemným morom do Atlantiku-časť 2

Zvyšok plavby prebehol bez ďalších pamätihodných incidentov. Z Reggia di Calabria (modra šipka) do Španielskej mariny Sotogrande (cervena šipka), ktorá je 12 míľ od Gibraltáru, je to to bolo 1100 námorných míľ.

Prvá etapa merala 40 míľ na Liparské ostrovy. Zdržali sme sa týždeň. Lipari sú nádherné. Vulkanický pôvod nepripomína iba hornina, niektoré ostrovy sú stále sopečne aktívne. Ostrov Vulcano dymí (chrlí?) síru a prechádzať sa okolo dymiaceho kráteru by mohlo mať veru fatálne následky, toľko je tam sírnatých výparov. No a Stromboli… činná sopka, ktorá má niekoľko erupcií za hodinu. Veď neďaleko je aj Sicílska sopka Etna… My sme sa uviazali na ostrove Lipari, v rovnomennom meste na rovnomennom ostrove…

Ambícia bola ísť na Stromboli (zelena šipka) kuknúť erupcie. Nebolo treba tam plávať, kúpili sme si plavbu motorovým člnom. V cene bolo zapožičanie obuvi, prilieb, čelových lámp a sprievodca, ktorý je podmienkou výstupu. Na obed sme sa nalodili

a vylodili sme sa za dve hodiny na Stromboli. Zvyšok bol výstup do 924 metrov nad morom, úchvatný výhľad a pohľad. Keď sme sa dostali nad úroveň oblakov, akoby sme vstúpili do doby spred Neolitu. V nemej úcte sme sledovali erupcie. Po západe slnka zostup po svahu v čiernom piesku už nebol namáhavý, ani dlhý. Brodiac sa v sopečnom piesku sme rýchlo strácali výšku.

Janka s Maťom už vtedy asi trénovali na manželstvo.

Nasledovala 260 míľ dlhá etapa na Sardíniu, marina Villasimius.

Darvillovci a deti odleteli. Bolo to super mať ich na palube. Stále kopec srandy.

Prišiel Pišta Porvazník a pokračovali sme v nádhernom počasí s priaznivým vetrom na Malorcu, kde loď bola v marine Arenal celý august. A my doma.

Začiatkom septembra sme v trojici s Pištom Porvazníkom a Stenlym Zelenským prileteli na Malorcu. Po nákupoch sme vyplávali z Malorky

a o štyri dni neskôr, obdivujúc obrovské kontajnerové lode a tankery v Španielských výsostných vodách, sme sa uviazali v marina Sotogrande, 15 míľ od Gibraltárskej skaly a vstupu do Atlantiku.

Z Chorvátskeho Sukošanu sme prešli 1750 námorných míľ. Odhliadnúc od 12 míľ do Gibraltárskej zátpky máme Stredozemné more za sebou. Paráda!

Ono sa ešte poslednú noc pred Sotogrande takmer udialo, ale o tom nabudúce.