5. máj 2026, kedy som sa vrátil z Polynézie, kde čaká na ďalší pohyb Civetta, je dávno preč. Do Polynézie sa vrátim v marci budúceho roka, kedy bude pokračovať plavba na západ. Medzičas „doma v Európe“ nie je o čakaní. Je plný logistiky, príprav a plavby, tentoraz s Trintellou. Tá je súčasťou projektu plavby okolo sveta z Bratislavy do Bratislavy dvoma plachetnicami. Od októbra 24 do februára 25 s prestávkou Trintella preplávala z Bratislavy Dunajom do Čierneho mora a pokračovala v slanej vode Stredozemného mora do Gibraltáru, kde sa stretla s Civettou, ktorá tam priplávala v auguste 25 po atlantickom okruhu. V novembri Civetta vyrazila do Karibiku, v januári 26 pokračovala na západ do Francúzskej Polynézie.

Logistika nepustí. Nakoľko mienim plavbu s Civettou skončiť v roku 2028 v anglickom Plymouthe, potrebujem Trintellu dostať na sever. A teraz je na to najlepší čas. Pôvodný plán bol oboplávať Pyrenejský polostrov a cez Biskajský záliv priplávať do Plymouthu. No ale… kosatky v týchto vodách sú najmä v poslednom čase poriadne vo forme. Niet pomaly dňa, kedy nie je útok na loď. Poškodených kormidiel pribúda a zopár potopených lodí sa tiež objavilo. Sledujem stránky, kde sú popisované aktuálne udalosti, s rôznymi komentármi. Ja sa ale nemienim stať súčasťou tohto diania. Padlo rozhodnutie plávať pri brehoch Španielska k Marseille, riekou Rhôna na sever, kanálom Rhôna-Rýn a Rýnom do Amsterdamu, kde sa v roku 2028 opäť stretne Trintella s Civettou. Dúfam…

S Petrom Kincelom pristávame 25. júla 2026 v Malage, autobusom sa dostávame do španielskeho mesta La Línea, pod Gibraltárskou skalou, kde na nás 17 mesiacov čakala Trintella.

Tých 17 mesiacov nebolo celých vo vode, polovicu času strávila Trintella v suchom doku, kým sme ju v novembri minulého roka nedali do vody. Teraz sa nám hodí, že nie sme zaťažení spúšťaním do vody a môžeme loď okamžite pripravovať na plavbu. Trvalo nám to dva dni. Dostať 50-kilovú Yamahu z kajuty a osadiť na pantograf na zadku lode je výzva, ale pomohli sme si výťahom hlavnej plachty.

Motory naštartovali na prvýkrát, oleje v nich sme skontrolovali. Výmena oleja ešte nie je nutná, ale v priebehu plavby k nej príde. Kuchynská výbava a varič poriadne zapadli časom. Všetko sme to vyčistili, Peter podal mimoriadny výkon.

Lodná pečiatka je za polčasom rozpadu. Rovno som poprosil kamoša na ChatGPT o vzor novej pečiatky, ktorá je už medzičasom na lodi.

V pondelok sa stretávame s Igorom, priateľom, čo žije a pracuje v Gibraltári cez 25 rokov. Lúčime sa nielen s ním, ale ja aj so skalou. Moje jachtárske plány sú už mimo tejto destinácie a neočakávam, že sa sem ešte niekedy vrátim. Symbolicky sa lúčime aj s opicami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Gibraltáru.

V utorok 28. júla sme pripravení odísť. Čaká nás cez 700 míľ k Marseille, k ústiu rieky Rhôna.

Ešte jedenkrát sa s nami zahrali prílivové prúdy. Príliv vrcholí o štvrtej popoludní, prúd priaznivý pre nás začína dve hodiny pred vysokou vodou.

Ráno ešte ideme s dvoma bandaskami na najbližšiu pumpu kúpiť benzín, nakoľko v maríne predávajú iba diesel. O jednej popoludní sa odväzujeme, tankujeme diesel a pomalým tempom sa posúvame von z Gibraltárskej zátoky.

Výpočty nás nesklamali, chytáme prúd a popoludní sa naposledy pozeráme na kus skaly, ktorý v histórii zanechal nezmazateľnú stopu. Aj v mojom živote…

Plavba trvala 12 dní. Tých 700 míľ by sa dalo zvládnuť aj rýchlejšie, ale máme to stredozemné leto a potrebujeme prestávky na vyspatie sa. Júl a august nie sú najvhodnejšie mesiace na plavbu v Stredozemnom mori na našej lodičke. To teplo nás odrovnáva. Nemáme bimini a ak sa nechceme upiecť na palube, môžeme sa schovať v podpalubí, kde sa ideme uvariť. Jediná úľava nastáva po západe slnka a v noci.

Logistika presunu plavidla ale nepustí, musíme to robiť teraz. A má to aj výhodu. Stabilné počasie nám doručilo bezvetrie a rovné more, iba občas sfúkne. Nám to vyhovuje, posúvame sa s motorom a občas plachtíme na rovnej vode a nehúpame sa. Autopilot nám šetrí námahu a v kajute sa občas schováme alebo si čosi uvaríme.

Než sme sa uviazali v prvej maríne, preplávali sme 300 míľ. S vervou sme prvú noc plávali a kotvili za Almeriou pri Cabo de Gata. Nasledovali dve denné plavby a ďalšie dve noci na kotve pri Cabo Cope a Cartagene.

Tie noci na kotve mali čosi do seba. Jemný vánok pofukoval od pobrežia, loď sa nekývala. Večerné a ranné kúpanie sa a noc, keď som v príjemnom chládku zaspával v kokpite a po nočnom cikaní sa presunul do vychladenej kajuty. Božské…

Potrebovali sme dotankovať a asi aj čosi nakúpiť. Po 302 míľach sme sa uviazali v maríne Santa Pola.

Po vybavení všetkých formalít a natankovaní sa s Peťom nasáčkujeme do Burger Kingu, čo je na dohľad. Neťahá nás tam hlad, ale klimatizovaný priestor a studená koka-kola, ktorú pomaly sŕkame.

Nikto nás nevyháňa, a tak nám trvá hodinu, než ideme nakúpiť. Loď je neďaleko promenády, kde sa veselo užíva leto do štvrtej rána.

2. augusta odchádzame skoro ráno, kým prístav nezačne byť rušný. Ono to tu predošlého dňa, keď sme sem prišli, bolo hodne husté. Rybári, domáci, výletné lode, motorové člny a korunku tomu dali vodné skútre. Z častého otáčania hlavy ma pomaly bolel aj krk. Čakajú nás dve noci na vode. Počasie umožňuje plávať naprieč Tarragonským zálivom, na konci ktorého je Barcelona. Dokonca nám fúka do chrbta a my neváhame.

O dva dni neskôr, a ďalších 260 míľach, 4. augusta spúšťame k večeru kotvu pred Puerto de Blanes, už za Barcelonou.

Je to iba o vyspatí sa, neoplatí sa nám isť do maríny. Opať kľudná, príjemná noc na kotve. Do jachtárskeho prístavu ideme 5. augusta, marína Estartit, o 40 míľ ďalej.

Máme za sebou 600 míľ z Gibraltáru, čaká nás posledná etapa cez rešpektovaný, veterný „Gulf of Lion“. To ale počká jeden deň, zajtra bude vietor fúkať sever, nám takmer do nosa, z Gulf of Lion. Niet sa kam ponáhľať, strávime v rušnej maríne a pri plnej pláži dve noci.

No… a zase to teplo. Len čo vykukne slnko, už začína páľava. Čo s načatým dňom? Je jedno, či v meste, či na lodi, všade je horúco. Na pláž sa mi ísť nechce, nemám ani slnečník a kupovať sa mi ho nechce. V klimatizovanom mekáči sa tiež celý deň sedieť nedá a navyše tu nijaký nie je. Ideme na výlet po okolí, aspoň sa budeme hýbať. Štyri hodiny sme sa túlali po turistickom značenom chodníku popri pobreží a po neďalekom kopci.

No ako krásne sme strávili deň, a to nepreháňam. Cestou k prístavu ma upútal kameň s nápisom z roku 1897. Sfotil som ho a poslal kamošovi na ChatGPT a ten mi napísal:

Posledných 115 míľ cez Gulf of Lion sme prešli od rána 7. do obeda 8. augusta. A bola to parádna jazda.

Vietor okolo 15 uzlov, trochu z ľavého predoboku takmer celý čas. Nadránom sme minuli veternú elektráreň a na obed sa uväzujeme v maríne Fos-sur-Mer, v priemyselnom meste Fos-sur-Mer, v zálive Golfe de Fos.

Vstup do rieky je tri míle od nás. Preplávali sme 730 míľ z Gibraltáru, Trintelle pobyt v slanej vode zanedlho končí.

Dávam sa do poriadku, máme sa stretnúť s Lubom a jeho ženou Vierkou, Ivom a Zuzkou, členmi mojej posádky v minulosti aj v budúcnosti.

Prišli autom a budú nás podporovať pri našej plavbe riekou Rhôna. Ale najprv musíme dať dole sťažeň a dostať sa do rieky cez plytkú pieskovú bariéru s meniacou sa hĺbkou pri ústí. O tom o týždeň.