Môj kamarát Dodo mi na Facebook napísal, že v poslednom článku som bol suchár. Pravda. Aj ja som mal podobný pocit, keď som to zverejňoval. Ale… Keď sa nič humorné neudeje, nie vždy sa dá niečo vymýšľať, len aby bol článok zábavný. Naviac, často píšem večer, keď sa skončia povinnosti, všetci už sú v posteli a mňa zmáha spánok. Snažím sa zverejňovať zážitky v minimálnom sklze oproti reálnemu času. K tomu nestačí iba rýchly internet ktorý tu naozaj všade je, ale aj čas, ktorého veľmi nie je nazvyš. Takže Dodo… Budem sa snažiť, ale občas to nevydá.

15. septembra 2021 sme sa nechali hneď ráno vytiahnuť o “poschodie” vyššie a pokračovali umelo vytvoreným kanálom, ktorý spája Loch Lochy s Loch Oich. Stretávame kajakárov, ktorých cieľom je prejsť na kajaku celý kanál, Je to tiež jedna z turistických atrakcií kaledónskeho kanála. Kajak vrátane výstroje nie je problém si požičať a tých takmer sto kilometrov sa splavuje sedem dní. Vo vybudovaných táboriskách, kde samozrejme nechýba gril a dostatok dreveného uhlia si kajakári právom umocňujú romantický zážitok. Všade je horúca sprcha a čisté záchody.

Dievčatá sa rozhodli dnešnú etapu prejsť na bicykli a urobiť pekné fotky lodičky niekedy naozaj v úzkom kanáli. Uspeli…

Plávame okolo móla s dlhodobo uviazanými loďami a pohľad na jednu z nich by nikoho nepotešil. Zjavne sa to udialo nedávno, možno práve poslednú noc. Vidíme pracovníka kanála skloneného nad vodou, skúmajúc čerstvý vrak. Ešte v ten deň sme s Ralfom tadiaľ prešli na bicykloch a tú pohromu sme videli zblízka…

Keď sa stretneme v plavebných komorách viacerí, býva to naozaj zábava.

Ono totiž tí kormidelníci, ktorí si požičali loď, veľmi s tým väčšinou nevedia. Tancuje im to z jednej strany na druhú, až si vravím, aké je šťastie, že kanál má dostatočnú hĺbku takmer hneď pri brehu. Občas to vyzerá, akoby chceli vchádzať do komory bokom, nekecám. No ak keď vchádzajú dnu, to stojíme pri zábradlí, pripravení odtláčať. Občas počuť úder, keď plavidlo ťukne do steny komory, ale nikto sa nad tým nepozastavuje. To akoby vám hlasno uleteli plyny v obchode s kozmetikou a vyfešákovaná pani vedľa vás by ani brvou nemihla… Lode sú po bokoch dostatočne pogumované, nič sa teda nedeje. A keď vidím tri dámy, zjavne dôchodkyne, ktoré sa podujali na takéto dobrodružstvo, nevychádzam z údivu a skladám poklonu.

Kedysi sa vráta v plavebných komorách otvárali s pomocou ručného vrátku. Hydraulika nebola, boli iba silní chlapi.

Pred ďalšími plavebnými komorami, ktorými sa spustíme na ďalší deň dole do jazera Loch Ness, prespíme. Je krátko poobede, obaľujem syr a vyprážam a vyrábam tatársku omáčku. Neskorý obed mám obohatený hubovou omáčkou. Vraj som urobil v kuchyni neporiadok. Pekne… a tak som sa snažil…

Samozrejme, končíme pri pive. Trochu sa to rozbehlo a Ralf sa smeje, ako mojej žene chutí pivo. Niežeby mu stíhala… Potom sa už zberáme na loď, uložiť sa na noc. Predtým sa ešte treba postarať o hríby, ktoré dievčatá nazbierali popri ceste.

Ráno, 16. septembra si idem zabehať. Pohľad na plavebné komory nado mnou ma núti ísť na loď po pralinky whisky z našej čokoládovne a urobiť im reklamu. Veď majú v sebe škótsky nápoj, ktorý sa určite nemalou mierou pričinil aj o existenciu tejto jedinečnej, stále používanej vodnej ceste.

Ráno sa na päťkrát spúšťame do jazera Loch Ness.

Naozaj pútame pozornosť. Dostávame otázky, čo je to za vlajku, odkiaľ a kam ideme a chvália našu loď. Na otázku odkiaľ, mávam palcom za seba a na otázku kam, ukazovák smeruje dopredu s oceľovým pohľadom, presne ako to robil Steve McQueen vo filme “Sedem statočných”. S hrdosťou odpovedám na ďalšie otázky. Už nie sme jediná plachetnica, chlapík z katamaranu pred nami ma spovedá. V rýchlosti mu rozprávam príbeh o tom ako sme sa sem dostali. Pri zmienke o Covide vraví, že tiež mal pauzu dva roky. Predtým sa každý rok plavil okolo Britských ostrovov. Žena mu to doteraz tolerovala, teraz si ale dala podmienku. “Tri týždne sa budeš plaviť a tri týždne budeš doma. Potom si zas choď na tri týždne a opäť hybaj domov.” Vravím mu, “Veď fajn, či nie?” “Je to ale strašne drahé!”, odpovedá. Nuž hej. Okrem cestovania loď musí tie tri týždne niekde byť a to čosi stojí.

Našťastie, v komorách žiadna tá príšera na nás nevybehla, teda zatiaľ… a sme v Loch Nesskom jazere.

Keď nadšenie z našej prítomnosti v jazere Loch Ness, ako aj pohľadu na historickú pamiatku, Hrad Urquhart, začalo opadať, prifúklo a trochu sme sa povozili aj na plachte. To už dievčatá meditovali nad tým, čo uvaria na večeru.

K večeru vchádzame opäť do umelo vybudovanej časti kanála a pred poslednými komorami sa uväzujeme na noc. Pred a za nami je už množstvo uviazaných lodí, prakticky celou cestou až k posledným vrátam. Niektoré naozaj stoja za pohľad. Či už uviazané, alebo stojace vedľa nás v plavebnej komore.

Okolo obeda, 17. septembra 2021 sme v posednej komore a pred nami je Severné more.

O pätnásť minút neskôr sa uväzujeme v maríne Inverness. (zelené šípky sú miesta prespatia v kanáli)