V stredu ráno sa zobúdzam s pocitom opadnutej pracovnej morálky. Nič sa mi okrem cikania nechce. Telesná potreba ma vyženie z lode a pohľad na takmer dokončenú loď ma preberá k životu. Ale všetko poporiadku, máme predsa celý deň. Cvičím a tentokrát mi neujde príležitosť predstierať svižný ranný beh. Na rade je kávička a púšťam sa do miešania chleba. Výsledok o dve hodiny neskôr stál za to.

Počujem v blízkosti hukot motora a vykuknem, čo sa deje. Našu pracovitú susedu včera presťahovali a teraz sa dozvedám prečo.

Možno je tá kocábka širšia, ale my sme vyšší!!! Včera večer prišiel mail s výsledkom nášho prepúšťacieho testu. Hurá, sme negatívni. Karanténa končí týmto okamihom. To ale neznamená, že naše povinnosti voči britskej korune skončili. Naopak, musíme si ešte urobiť test na ôsmy deň, čo vychádza na dnes. Starostlivo, dôkladne pozorujúc proces, najprv Ralf a potom ja si urobíme stery,

zalepíme do pripravených obálok, sadám na bicykel a za chvíľu je to už v pošte. Opadnutý pracovný ošiaľ je našťastie priamo úmerný s klesajúccim množstvom práce, ktorú treba vykonať. Kým Ralf dokončuje náter antifoulingu, ja si idem pre objednané elektronické mapy do obchodu.

Mám oblasť Anglicka, írska, Škótska, severné ostrovy, Nórsko a atlantické pobrežie Európy. Nateraz to vystačí. Prihlasujem sa na stránku Navionics a registrujem všetky tri mapy, inak by sa to neaktualizovalo. Niežeby mali móla, maríny a prístavynejaskú tú zmenu každý deň, ale jeden nikdy nevie. Púšťam sa do zakrytia kokpitu plátnom, ktoré na mieru ušil Jožko Novotný v Grécku v 2017

Kým sa do toho pustím, musím podumať, kde čo patrí. Nakoniec to roztriedim. Žehliť to nebudem, aj keď by si to po dvoch rokoch natlačenia v skrini zaslúžilo. Ale veď na ples nejdeme. Ale…. suché zipsy na strieške kokpitu sú už k ničomu…

Opäť to rieši obchod, kde kupujem tri metre tohoto zázraku. Ešte polhodinka a je hotovo..

Na jednom mieste je aj rozpáraný zips. Keďže Rišo Outrata nie je nablízku a Ralf dole natiera, púšťam sa do šitia. A to mi nikdy nešlo, rovnako ako úhľadne poskladať tričko, trénky, či bundu. Dokonca som telefonoval domov po manuál… Keď som skončil, Ralf sa ukázal akurát včas, aby s blahosklonným pohľadom na mňa, amatéra, urobil uzlík na konci. Nie som umelec, a ani nikdy nebudem, ale drží.

Loď je natretá, zakrytá, leskne sa. Ako povedala moja dcéra Janka, škoda dať ju do vody.

Štvrtok lialo celý deň. To nám ale nebránilo čosi porobiť. Nový konverter a charger bol už v obchode a Marvina som prehovoril, aby to hneď dal na loď.

Marvin sa dosť nadrel v stiesnenom priestore, ale nakoniec to dal. Hurááá, máme opäť elektriku na lodi v poriadku. Je to veľmi dobrá správa, menič napätia a dobíjačka batérií je jeden zo životne dôležitých orgánov na lodi. Úspešná transplantácia znamená pokračovanie jachtárskeho života.

Ralf celý čas s typickou nemeckou precíznosťou operáciu ostro sledoval…

Rozpadá sa nám rošt na sporáku. Pýtam sa Marvina, kde sa to dá opraviť. Dozvedám sa, že vv hangári vzadu nájdem Davea, alebo Daemona. Mám sa spýtať ich, či si nájdu čas. Beriem rošt do rúk a idem. Sú tam obaja. Dave a Daemon sú presne tie typy, ktoré človek nechce stretnúť podgurážených v krčme tesne pred záverečnou. Jeden z nich sa pýta, kedy to chcem. Zajtra ráno o šiestej, odpovedám. Smejú sa, prijali ma. Chcú päť libier za prácu, dávam desať, nech si dajú na mňa pivo. Na druhý deň na obed máme opäť na sporáku rošt. Je trochu asymetrický, ale ani my pri varení nepoužívame čisté, biele zástery, tak čo…

Ešte pred večerom sme doniesli a osadili nový záchranný ostrovček.

V piatok, 6. júla sme sa pustili do podlahy. Ona sa naposledy akosi zväčšila a otvárali sme ju s použitím hrubej sily a veľkého skrutkovača. Tak sme to povyberali, obrúsili, naolejovali a osadili. Už to ide ľahko. Popri tom sme povyberali nejakú tú odloženú vody, ktorá sa tam naposledy akosi pozabudla. A bolo jej celé vedro.

Samozrejme, prísne sme dodržiavali bezpečnosť pri práci.

Senzor hĺbkomeru a rýchlomeru je ok, pribudol echopilot. V novom plotri je preň aplikácia, tak by sme mali vidieť, čo je vpredu pod hladinou. Ešte trocha poriadku a upratanie pelechu na spanie. Všade komínky…

Urobilo sa pekne, vykuklo slniečko. Vybrali sme sa do mesta čosi nakúpiť, pokukať a najesť sa. Všade plno, ľudia sa tešia zo života. Neodpustili sme si sladké karamelové dobroty, ktoré sme nakúpili do zásoby a anglickú špecialitu, “Fish and Chips”

Trajektom, ktorý stojí dve libry sme za chvíľu na druhej strane zátoky, pri našej lodičke.

Na lodi už nemáme veľa čo robiť, na rade je hlavne John, ktorý musí stihnúť dorobiť svoju prácu v pondelok do treťej hodiny poobede. Vtedy totiž ideme do vody. Je piatok večer, 6. august 2021. Nejako ten víkend hádam vydržíme.