Ako inak vychutnať večer pred vyplávaním z Obanu, keď nie pri poháriku whisky?

Na zadnej strane fľaše je zaujímavá etiketa: “Úrad hlavného lekára neodporúča dospelým osobám viac ako štrnásť dávok týždenne. Je bezpečnejšie nepiť alkohol, ak ste tehotná” No… Takže ak som tehotná, asi by som nemala piť. Ale ako je to s tými štrnástimi dávkami? Poldeci, horčičák? Fľaša hádam nie, to by zabilo aj hovado. Chalani si dali iba striedmo a nasledujúce ráno, sme už míňali zrúcaninu hradu v Obane.

Cez úžinu v Corrane, ktorá je na polceste do Fort william, sme nemohli vymyslieť nič múdrejše, iba plávať proti prúdu. Inak by sme si museli privstať, čo sme odmietli. Radšej sa míľu pretlačíme. Nakoniec, oproti ten prúd bol iba jeden a pol uzla. Červená šípka označuje miesto kotvenia pri Fort William.

Na obed nám Ralf pripravil, samozrejme z polotovaru z Tesca, škótsku špecialitu “Haggys”. Má to super zloženie. Ovčie srdce, ľadviny, pečeň, pľúca a iné vnútornosti. To všetko sa nakrája na márne kúsky, či pomelie a spolu s cibuľou, ovčím lojom, korením, soľou a ovsákmi sa ten zázrak napchá do ovčieho žalúdka. Potom sa to uvarí. Skoro ako naše jaterničky, akurát tie sú zo svine. Bolo to dosť jedlé, ale jaterničky sú jaterničky.

Na kotvišti vo Fort Williams, kam sme prišli o piatej večer, sa zišla pekná partia. Moja žena Violka s kamarátkou Ivetkou, švagriná Rencuška s dcérou, zaťom a vnučkou.

Po dvoch hodinách plodnej debaty, kedy som sa nedostal k slovu, nás švagriná s rodinou opustila. pokračujú na tripe po Škótsku. Violka s Ivetkou večer stvrdli v kajute pri uspávacích prostriedkoch. Radosť zo života, ktorá je dôsledkom momentálnej hojnosti, je zrejmá.

Ráno, 14. septembra 2021 sme sa zobudili do krásneho rána. To sa proste muselo zvečniť z výšky.

Dvíhame kotvu a smerujeme do vstupu Kaledónskeho kanála, ktorý spája východne pobrežie Škótska so západným. Čaká nás cez dvadsať plavebných komôr, hneď na začiatku to budú “Neptúnové schody”. Šípka je miesto, kde začíname.