V pondelok. 9. mája 2022 večer sa loď opäť zaplnila posádkou. Na uvítacej večeri v miestnom pube som ich oboznámil, čo je fajn vidieť, nakoľko som už predsa znalec Orknejských ostrovov.
Počasie bolo fajn na plávanie, ale posádka sa tu tirž chce popozerať. V utorok sme si kukli Taliansku kaplnku, okolo ktorej som bicykloval pred týždňom.
Boli to talianski vojnoví zajatci, ktorí túto kaplnku postavili v roku 1943. V britskej ríši sú protestanti a katolícki taliani požiadali vedenie tábora o povolenie stavby katolíckej kaplnky, aby sa mali kde modliť. Ako vravel jeden z nich, v odlúčenosti a v živote za ostnatým drôtom mohli zažiť kúsok slobody duše.
V prístave hlavného mesta Kirkwall na múre som našiel zaujmavé verše, ktoré sa dajú interpretovať ako predpoveď počasia.
Básnický preklad hovorí:
Ak je vietor zo severu, skúsený rybár nejde von veru,
Keď vietor z juhu duje rybárovi návnadu z mora do úst vypľuje
Východné vetry veštia, bude žasnúť muž aj beštia
A vietor je zo západu, rybačka je na baladu .
To som ale básnik, že? Začínam rozumieť britom, že konverzáciu začínajú počasím. Niet divu, vie tu byť pochmúrne a krásne zároveň. Prekrásne, keď je slnečný a nebodaj ešte aj bezveterný deň. Na ulici ma pristavuje starý pán o paličke s tradičným začiatkom konverzácie. „Ráno bolo škaredé, ale ako pekne sa vyčasilo…“ Trochu kecáme a moja angličtina ma okamžite prezradí. Odpovedám na otázku že som zo Slovenska a že sme tu na plachetnici. Dozvedám sa, že ujo je bývalý rybár a rovno sa posťažuje aký tvrdý job to bol za štyri libry týždenne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Susan mi neskôr povedala, že ona mala v tom čase na týždeň dvadsať libier a bol to fantastický plat.
V stredu sa posádka ešte flákala po archeologických pamiatkách, ale už sme aj boli dvakrát nakupovať. Vo štvrtok, 12. mája, po mojom dvojtýždňovom pobyte na drsných, ale nádherných ostrovoch sme pripravená sa odviazať.
Pôvodne som plánoval zo Stromness ísť von z lagúny Scapa Flow medzi hlavným ostrovom a Hoy, cez západný prieplav. Ale… zas máme to ale…, tie prílivové prúdy. Čítam, že vedia dosiahnúť až päť uzlov v najužšom hrdle osem a pol. Pri silnom západnom vetre a východnom prúde tam môže byť riadne horúco. Rozhodujem sa teda ísť na juh, oboplávať juhovýchod Orknejov a popri východnom pobreží nabrať kurz na Shetlandy. Červená šípka je západný prieplav, ktorý sme hanebne odignorovali a zelená línia náš pohyb.
Samozrejme treba opäť počítať. Vyjsť z maríny musíme ráno o siedmej, kým nezačne západný prúd rýchlo naberaťrýchlosť. Pri juhu ostrova South Ronaldsay musíme byť, opäť kvôli prúdom, o pol štvrtej poobede. To začína západný prúd, ktorý nás vynesie na voľné Severné more.
Moje výpočty opäť raz vyzerali takto…
Odísť musíme o siedmej ráno a o pol štvrtej popoludní máme byť pri južnom vchode do Scapa Flow. Mali sme kopu času. Po vyplávaní, sme vytiahli iba kúsok plachty, aby sme opäť raz boli čo najpomalší. Na dvadsať míľ sme mali takmer osem hodín.
A že teda bola zima na tej vode…
Všetko sadlo podľa výpočtov a o piatej poobede sme na voľnom mori.
Predpoveď počasia, hlavne vetra sadla tiež, do kokpitu duje solídnych dvadsať uzlov. Máme slušnú zimu.
Veterný pilot sa po roku dostal tiež ku slovu a po studenej noci, ktorú sme okrem službo konajúceho strávili vo vykúrených útrobách lode, sme piatok, 13. mája 2022, po preplávaní 120 míľ, pristáli v mestečku Skaloway, na hlavnom ostrove Shetlandského súostrovia.
17 – 21 23 – 25
Pečiem chlebík, ostatní dospávajú noc. Pre Susan to bol krst, jesť jej na vode nechutilo, teraz sa najedla a spí. Vlastne tento zásadový prístup sa prejavil aj u Marty s Petrom. Ja sa púšťam do písania.
Vyzerá to na dva dni pobytu, V pondelok asi máme vietor na faerské ostrovy. Víkend bude nabitý programom. Najprv sa ale musím učesať.