Bangor je prekvitajúce prístavné mesto plné života vďaka turizmu, jachtingu a miestnym „pubom“, teda pivných občerstvení, často so živou hudbou, kde sa dá zjesť výborný steak, alebo Fish and Chips. Alebo čokoľvek. Je to už moja tretia návšteva. Prvýkrát v auguste 2019 po divokej jazde z Islandu a druhýkrát pred dvoma rokmi s Ralfom, keď sme mierili do Škótska. Neváham teda pri výbere smeru na ranný beh. Popri maríne, peknou vrstevnicou popri mori míňajúc psičkárov, športovcov a nemalého množstva ľudí, ktorí si vyšli na rannú vychádzku.
Ostávame tu dva dni, zajtra má fúkať južný vietor, teda proti nám. Tu na severe sa často strieda nízky tlak s ešte nižším a treba si naozaj počkať na to správne okno v počasí. Vlastne na správne okno vo vetre. Pre nás, kočujúcich jachtárov je dobré počasie, keď správne fúka. Najmä tu, kde prílivové prúdy ovplyvňujú plavbu. Dnes, 3. augusta mierime na vlak do Belfastu. Chceme vidieť výstavu Titanic. Slávna loď s jej tragickým príbehom tu bola pred 110 rokmi spoločne so sesterskými loďami Olympic a Britanic postavená. Na stanicu to máme z maríny 15 minút peši, polhodinka vlakom, ďalších 15 minút po svojich a stojíme pred štvorhrannou budovou, ktorej každá hrana ukazuje na inú svetovú stranu.
Ako prvé, vidíme loď Nomadic. Je to posledná loď Spoločnosti White Star Line, ktorá prežila dodnes. Slúžila na prepravu pasažierov z prístavu Cherbourg vo Francuzsku ku Titanicu ako aj iným lodiam plávajúcim cez Atlantický oceán. Neskôr bola kaviarňou na Seine v Paríži, dokonca v nej bola aj japonská reštaurácia. Nakoniec bola naložená na ťažný čln a prevezená do Belfastu, kde bola postavená.
05
O Titaniku som už písal pred dvoma rokmi, keď som tu bol prvýkrát.
K úplnosti pridávam zopár dobových fotiek z Belfastu.
Tiež čosi zo stavby…
Osadzovanie nitov bolo náročné. Ako som už písal, skupinu osadzujúcu nity tvorili traja chlapi a jeden chlapec. Chlapec sa staral o prísun rozžeraveného nitu a osadil ho do miesta spoja. Dvaja chlapi ho kladivami tĺkli, kým tretí robil protitlak.
Zopár dôstojníkov a kapitán Titanicu.
V čase velenia mal kapitán John Edward Smith šesťdesiat rokov. Funkciu dostal ako odmenu za dlhoročné služby a táto plavba mala byť jeho posledná. A aj bola.
Ešte trocha smutnej štatistiky.
Poďme ale ku trochu prízemnejším veciam. Sprcha na lodi síce funguje, ale čerpadlo, aj keď ide, nečerpá vodu.
Výmena hadice a odstránenie trojcestného ventilu, ktorý už dávno neplnil svoju pôvodne určenú úlohu a dve hodiny práce. Už to beží ako má.
Rovno pred marínou sú kolotoče. Čo by človek neurobil, aby vnúčatám mohol poslať video. Zvláštne, zže na trati som bol sám…
Zajtra, v sobotu 5. augusta 2023 ideme plávať poslednú etapu, írskym morom do Plymouthu. Vietor má byť ok, máme pred sebou 380 míľ, teda tri dni.
41