Strašné fofry. Pôvodne som si nemyslel, že článok uverejním pred odplávaním z Anglicka. Kopa práce, logistiky, nakupovania, opráv, údržby atakstáleďalej. Tento článok je vlastne prvý o plavbe Atlantickým okruhom, ktorý plánujeme dať v roku 2025. No a keďže to píšem večer pred odchodom, bude to dosť strohé. U mňa doma sme sa zišli 29. marca piati dobrovoľníci, ktorí budú v posádke Civetty na prvej etape, z Anglicka do Karibiku. Peter Horáčik, Peter Kincel, Michal Bršel, Martin Knotko a ja.
O deň neskôr, okolo obeda, nasadáme v Callais na trajekt do Doveru.
Z Doveru necelých 500 kilometrov po ľavej strane vozovky a v noci sme na móle prístavu Newton Ferrers. Mark nám nechal čln s plnou nádržou a pred polnocou, 30. marca, sme na Civette.
Máme šťastie na počasie, ráno, posledný marcový deň, sa púšťame do práce.
Posádka hýri pracovným ošiaľom, treba to využiť.
A nebolo toho málo:
- vytiahnuť obe predné plachty;
- skontrolovať všetko na sťažni;
- namontovať novú anténu VHF, stará sa zlomila;
- spojazdniť prívod slanej vody do kuchynského umývadla;
- osadiť prekrytie kokpitu;
- osadiť vodnú elektráreň;
- namontovať Windpilot;
- vymeniť predné pozičné svetlá na palube;
- skontrolovať tie na sťažni, vrátane kotevného a motorového svetla;
- zmontovať skrinku nad motorom;
- skontrolovať olej v motore, generátore a v prevodovke;
- spojazdniť ohrev vody okruhom motora;
- nakúpiť potraviny pre piatich chlapov na štyri týždne;
- vziať všetky veci, čo mám u Marka. Boli u neho uložené, aby nechytili pleseň, či skazu.
Ráno 31. marca nefúkalo. Podľa predpovede to bola jediná príležitosť vytiahnuť predné plachty.
Osadili sme vodnú elektráreň a Windpilot, a to bol už večer.
Ako inak, prihlásil sa hlad…… a smäd…… Cesta úzkymi uličkami občas brala dych, ale stálo to za to.
Druhý deň, 1. apríla, sme dokončili všetko na zozname a dosť sme sa uťahali. Bol som niekoľkokrát na sťažni, výmena antény bola trochu komplikovaná. Chalani boli ale skvelí, bez nich by to trvalo týždeň.
Deň zďaleka nekončil. O desiatej večer prišla vlakom do Plymouthu dcéra a zať, Natália s Karolom. Prišli po auto. Peniaze, čo by sme všetci minuli na letenky a vlak s batožinou, pohodlne vykryli PHM na obe cesty a ich náklady. Vlastne, mladí si spravili svadobnú cestu. Pred dvoma týždňami sa totiž brali, po desiatich rokoch a dvoch deťoch.
Mládež skoro ráno odišla. Príliv vrcholil o deviatej ráno. Dosť fúkalo, nechceli sme komplikáciu ešte aj s prílivovým prúdom. Ústie rieky Yealm sme opustili v stojacej vode. Sedem míľ do Plymouthu sme v 25 uzlovom vetre spravili v pohodlnom tempe pri polovytiahnutej prednej plachte a za dve hodinky sme na móle v maríne „Yachthaven v Plymouthe“.
Nabrali sme vodu, natankovali.
Chalani sa pustili do čistenia lode a to som teda čumel. Vnútro celej lode dostalo masívnu hygienickú očistu a deratizáciu. Je ako nová, chalani boli skvelí.
A nielen to… 2. apríla som mal narodeniny, dostal som prekrásnu tortu s číslom 46. Ďakujem.
Chalani všetko dokumentovali, počas plavby budú triediť, strihať, vylepšovať a tvoriť prekrásne videjká. Potom bude materiálu viac.
Zajtra, 4. apríla, nám vietor umožní plávať na juh. Čaká nás Anglický kanál, Biskajský záliv, hádam to pustí na Madeiru. Z cesty budem uverejňovať na stránke iba text, zhruba každý tretí deň, ale nebude upozornenie na FB. Satelitný príjem, ktorý máme, nepustí súbor o veľkosti fotografie. Ale náš postup sa dá sledovať cez link: