Plavba z Pond Inlet do Fort Ross nám trvala 3 dni, 17 – 20.augusta,

v podstate v pohode s krásnymi výhľadmi,

na prekážky sme si už trochu zvykli.

Problémom začína byť západ slnka. Je viac ako tri hodiny za obzorom, a pri šere sú ľadové kryhy ťažšie rozoznať. Navyše, rosí sa predné sklo a často musíme chodiť von stierať rosu.

Mapy ľadu, ktoré si sťahujeme tiež nevyjadrujú skutočnosť. V momente, kedy sú k dispozícii na stiahnutie, sú už 10 hodín staré. Situácia sa mohla medzitým vplyvom prúdov a vetra zmeniť. Keďže nemáme ale nič lepšie riadime sa tým čo máme. Okrem toho, tak trochu si vieme urobiť obraz o tom, ako sa to vyvíja a snažiť sa predvídať ďalší vývoj. Mapa z 19.augusta vyzerá takto.

Čierna línia je naša súčasná etapa a modrá je ďalší plánovaný postup. Na modrej línii je už žltá farba, čo znamená ľadovú pokrývku od 40-60%. Hurá… už nie 100%. Žiaľ, neuvidíme Beechey Island, od ktorého sme boli iba 60 míľ, na západnej strane ostrova Devon Island, kde sme strávili tri týždne na viacerých kotvištiach. Je to veľká škoda. V zátoke Erebus a Terror Bay prezimovala Franklinova expedícia v roku 1847 s rovnomennými loďami. Na brehu sú hroby prvých troch obetí expedície. Ich exhumácia, prevezenie mimoriadne zachovalých pozostatkov do Grónska, ich skúmanie a následné vrátenie tiel na miesto ich pôvodného odpočinku výrazne pomohlo aspoň čiastočne odhaliť príčiny tragického konca expedície, o ktorej som písal niekoľko článkov dozadu. 20.augusta nadránom sme zakotvili v zátoke Fort Ross. Z brehu vidíme stavby z roku 1937 bývalej „Hudson Bay Company“, ktorej činnosť sa datuje od roku 1670.

Ralf ma hneď po vyplávaní požiadal, aby som sa mu kukol čo má na chrbte. Ukázal sa z toho solídne veľký vred. Bolo to poriadne napuchnuté a hýrilo to pestrými, živými farbami. Nasledovalo ošetrenie. Najprv som sa mu vo vatre zapaľovača dezinfikovanou ihlou dostal pod kožu, následne poriadne povytláčal, dezinfikoval, natrel framykoinom a nakoniec prelepil. Všetci odborníci od fachu, čo ma poznajú ma určite pochvália.

Ranu som mu medzitým niekoľkokrát skontroloval a ošetril, má to lepšie, ale proces okrem ihly opakujeme každý večer. Poobede, v deň príchodu, 20.augusta, sme sa vybrali na breh. Fort  Ross slúžil 11 rokov, do roku 1948 Kým jedna stavba, ktorá kedysi slúžila ako obydlie chátra,

v tej druhej, pôvodom sklad je možnosť dlhodobého pobytu za predpokladu dostatku zásob a nafty.

Ked sme odstránili drevenú bariéru proti medveďom a vošli dnu, našli sme útulnú nocľaháreň.

Poklonili sme sa pomníku Francisovi McClintockovi, objaviteľovi osudu Franklinovej expedície..

Vystúpili sme ku kamennej pyramíde, v ktorej sa v minulosti zanechávali správy a z ktorej vidíme míľu široký, 17 míľ dlhý prieplav Bellot Strait, ktorým sa dostaneme do Franklin Strait.

Medzičasom v zátoke pristála ruská pasažierska loď „Akademik“.

Na breh sa z gumákov vyrojili turisti, američania, kanaďania a rusi. K pyramíde, k nám vystúpil strážca, ktorý z vrcholu kontroloval okolie pre prípad, že by sa objavil ľadový medveď.

Dali sme sa s ním do reči. Dozvedeli sme sa, že dva týždne plavby na lodi vyjdú na 10 tisíc dolárov. Na lodi je 80 pasažierov a 60 členov posádky. Okrem námorníkov a obsluhy vrátane vedcov a výskumníkov. On samotný má kontrakt na tri mesiace v roku, kedy loď poskytuje služby. Mimo toho chodí na 6 týždňové turnusy, kedy je loď buď v Polsku, alebo v Seattli, alebo sa tam prepravuje. Ešte som sa nechal odfotiť

a vrátili sme sa na loď. Mal som službu, rozmrazil som bravčové mäso a spravil gulášovú polievku s mojím chlebíkom.

Večer, keď Charlie s Cathy išli spať, Ralf s Brianom si trochu uhli. Stiahli fľašu whisky a pridali k tomu sedmičku vínka. Keď som zaľahol, boli poriadne veselí. Ráno bývavam v salóne prvý a vždy schytám nejaké novinky od Cathy. Ako preorganizovala potraviny, nápoje a všeličo, čo sme zanedbali. Ráno 21.augusta som bol okamžite, po prvom kontakte s Cathy, podrobený krížovému výsluchu. Cathy totiž našla fľašu od vína a nejaký ten neporiadok. Zlomený schod na palubu ma nenechal na pochybách, že situácia je viac ako vážna.

Cathy mala podozrenie, že to nebolo iba to vínko a chcela zo mňa vytĺcť pravdu. Našťastie som mal alibi, alkoholické nápoje nepijem. Aj tak som tieň podozrenia mojej účasti na vandalizme nevyvrátil, mal som pocit, že za chvíľu mi odoberú otlačky prstov, vzorku moču a DNA a v Nome sa podrobím detektoru lži. Pripomenulo mi to knihu Kena Keseyho „Prelet nad Kukučím hniezdom“, keď si pacienti na psychyatrickej klinike urobili párty a ráno “Veľká sestra” objavovala dôsledky. No… Ja myslím, že chlapcom vypustenie natlakovanej pary urobilo veľmi dobre a nabilo im na chvíľu baterky. Ešte v ten deň, 21.augusta sme pred prílivom, krátko po obede zdvihli kotvu a vplávali do Bellot Strait. Podľa tabuliek začína v prieplave prúd smerujúci na západ.