4 november – Začali sme osadením vrchu prednej rampy, ktorý včera Jožko dokončil.

Látka je uchytená suchým zipsom nalepeným na prednú a zadnú strechu, zospodu o rampu

Nedalo mi a preskočil som na susednú loď a urobil si foto.

Podarilo sa mi zle odložiť štetec, cez noc stvrdol. Lubo iniciatívne vyrazil kúpiť nový a tak som ho zaúkoloval kúpiť naftu do bandasiek. V nádrži síce mám ešte cez 100 litrov, ale ja mám rád rezervy. Pumpa v maríne je už po sezóne zavretá a vďaka bandaskám budem mať o problém, menej.

Interiér lode je posiaty mŕtvolami…múch. Boli naozaj všade, Jožko pri ich likvidácii odvádzal perfektnú robotu.

Bolo toho veľa už aj na mňa, tak som povysával celú loď, naposledy moju útulnú kajutu so spacákom a šatami poskladanými do komínkov.

Kým neprišiel Lubo, robil som si poriadok vo uložených veciach na lodi.

Ono sa to nezdá, ale vyznať sa v tom všetkom, čo tu máme môže byť umenie. Keďže ja umelec nie som, vediem si trojstranový zoznam a určite nie som jediný.

Medzi tým množstvom vecí mi nechýba ani náhradné čerpadlo na vecko. Na lodi mám iba jedno a keby sa pokazilo… problém.

Za Jožkom už boli dvaja majitelia susedných lodí, či by nešiel šiť čosi aj pre nich. Vysvetľujem im, ako sa veci majú, ale keby ostalo trochu času, možno by sa dalo pomôcť. Aby mi Jožko neutiekol ku konkurencii, príkladne sa o neho starám.

A on v rovnakom, pomalom ale precíznom tempe napreduje.

Lubo prišiel z nákupov. Najprv sme sa pustili do natierania poslednej vrstvy základného náteru,

potom sme vytiahli záchranný ostrovček, ktorý bol na inšpekcii po troch rokoch, naspäť na palubu.

Došiel nás pozrieť kamoš, tak som prehrabal staré zásoby. Našiel som mäsovú konzervu ešte z Brazílie. Neviem, či ten prekrásny podvraťák pochopil, akú kvalitu vyfasoval.

Kým Lubo domaľoval, vylial som do nádrže bandasky s naftou,

očistil a osadil LOG – senzor merača rýchlosti lodi na vode. Vpravo od neho je senzor echolotu, vľavo hĺbkomeru.

Na záver dňa sme s Lubom ešte došponovali vanty – oceľové laná držiace sťažeň, videli sa mi voľné.  Lubo ich predtým sprístupnil a povyťahoval z upínakov závlačky.

Treba poriadne dávať pozor, aby ťah na sťažeň bol pravidelne rozložený. Keby nie, stál by asi trochu pokrivene, čo by mu vôbec neprospievalo. Pri väčšom vetre a “priaznivých” okolnostiach by ho mohlo ešte viac prehnúť a nebodaj aj zlomiť. Že je to možné, sme videli pri vyťahovaní lodi spred pár dní,

aj keď príčina v tomto prípade mi nie je známa. Pre mňa je kontrolou priamosť drážky na vyťahovanie hlavnej plachty. Keď sa pozriem zospodu dohora na drážku, vidím akúkoľvek nerovnosť. potom to ladím, kým sa mi to nezdá v poriadku. Prirovnať to k ladeniu klavíra je asi trochu odvážne ale zaberie to dosť času. Výsledok je k mojej spokojnosti.

Akurát. Zapadá slnko,

upratujeme pracovisko, varíme a sadáme si ku špagetám alio-olio.

Chlapci vedú plodnú debatu o rozdelení Jožkovej rodnej dediny na dve časti, Opatová a Opatová. Celkom pri tom ožili, úroveň rozhovoru naberá krčmovú kvalitu. Keby som ich nepoznal, myslel by som si, že sa aj pobijú. Na záver otvárajú víno. 

Už majú iný problém. Nevedia prečítať, čo je po grécky na fľaši napísané, tak lúštia s pomocou sprievodcu po Grécku.